Donald Trump diktuje cenu za mier na Ukrajine. Európu to bude stáť cez tri bilióny dolárov

Americký prezident Donald Trump začína diktovať lídrom Európskej únie, čo musia urobiť, ak chcú zabezpečiť mier na Ukrajine. Hovoril už s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čím naštartoval mierové rokovania. Minister obrany USA Pete Hegseth zatiaľ vysvetľoval európskym spojencom, že hlavnú časť nákladov na akúkoľvek dohodu budú musieť znášať oni. Podľa výpočtov Bloomberg Economics môže ochrana Ukrajiny a rozšírenie vojenských kapacít celého kontinentu stáť európske veľmoci ďalších 3,1 bilióna dolárov v priebehu nasledujúcich desiatich rokov.

Niektorí bezpečnostní experti varujú, že ak Európa nevybuduje dostatočne silnú obranu, V. Putin zosilní snahy oslabiť alebo dokonca rozložiť EÚ aj NATO. Rusko má v porovnaní s Európou výraznú početnú prevahu v armáde a jeho vojnová ekonomika dokáže vyrábať muníciu a vojenské vybavenie rýchlejšie a vo väčších objemoch, než sú potreby frontu na Ukrajine.

„Rusko a Putin neohrozujú len Ukrajinu, ale nás všetkých,“ povedala nedávno dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Zdroje na modernizáciu armád sa hľadajú ťažko

Aliancia strávila desaťročie snahou dosiahnuť dvojpercentný cieľ výdavkov na obranu – v súčasnosti ho plní 24 z 32 členov. D. Trump však požaduje, aby sa táto hranica zvýšila na päť percent, informoval Politico. Väčšina európskych krajín, ani Kanada nemôžu v krátkom čase dramaticky zvýšiť výdavky na obranu. Desaťročia škrtov po studenej vojne zanechali európske štáty v situácii, keď len ťažko hľadajú dodatočné zdroje na modernizáciu armád.

Washington hrozí, že obmedzí bezpečnostné záväzky voči európskym štátom, ak sami nebudú dávať viac. Nový americký minister obrany P. Hegseth tento týždeň prišiel do Európy s jasným odkazom. „Dnes sme tu aj preto, aby sme jasne a priamo vyjadrili, že Spojené štáty sa už nemôžu primárne sústrediť na bezpečnosť Európy,“ vyhlásil v bruselskom sídle NATO. Dodal, že Európania budú musieť „prevziať zodpovednosť za bezpečnosť“. „USA sa prioritne sústredia na odstrašenie vojny s Čínou v Pacifiku,“ zdôraznil.

Podľa bývalého zástupcu generálneho tajomníka NATO Giedrimasa Jeglinskasa, ktorý dnes vedie litovský parlamentný výbor pre národnú bezpečnosť a obranu, nie je päť percent „až taký divoký cieľ“. „Na východnej hranici NATO to dáva zmysel,“ uviedol.

Miliardy na obnovu ukrajinskej armády

Bloomberg Economics odhaduje, že obnova ukrajinskej armády bude stáť približne 175 miliárd dolárov v priebehu desiatich rokov. Mierová misia s 40-tisíc vojakmi by stála 30 miliárd dolárov, hoci Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že bude potrebné oveľa viac vojakov.

Hlavná časť nákladov pripadne na posilnenie armád členských štátov EÚ, čo by mohlo zvýšiť ich celkové výdavky na obranu až na 3,5 percenta HDP. Peniaze by šli na zásoby munície, systémy protivzdušnej obrany a raketovú techniku, posilnili by sa východné hranice EÚ a podnietil masívny rozvoj európskeho obranného priemyslu.

Ak by boli tieto výdavky kryté dlhom, znamenalo by to pre päť najväčších európskych členov NATO dodatočné potreby financovania vo výške 2,7 bilióna dolárov v priebehu nasledujúcej dekády.

Európski lídri zostali zaskočení

Európski lídri sa cítia byť odstavení, že prezident USA Donald Trump začal s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom rokovať sám. Trumpov telefonát s Putinom ich zaskočil, kľúčoví spojenci vraj o ňom nemali žiadne informácie. Niektorí to dokonca označili za zradu a tvrdili, že USA vychádzajú v ústrety Putinovým požiadavkám ešte pred začiatkom rokovaní.

Európania sa obávajú, že nikto z Trumpovho tímu nemá skúsenosti s rokovaním s Rusmi, pričom Putinovi vyjednávači majú desaťročia skúseností, často získaných v spravodajských službách.

D. Trump oznámil, že sa dohodol na návšteve Ruska a aj na tom, že V. Putin zavíta do USA. Až následne zavolal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby ho informoval o rozhovore. Dvaja lídri by sa mali čoskoro stretnúť v Saudskej Arábii, povedal D. Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Ďalšie dôležité správy