Dlhý denný pracovný čas neznamená pre kancelárskych pracovníkov zvýšené zdravotné riziko, tvrdí analýza kolínskeho Inštitútu pre hospodársky výskum.
„Tí, ktorí pracujú viac ako desať hodín denne, nehlásia výrazne vyššiu pravdepodobnosť vyčerpania alebo iných príznakov stresu ako zamestnanci s kratším pracovným dňom,“ uvádza inštitút, ktorý má úzke väzby na zamestnávateľské zväzy v Nemecku. „Určite existuje manévrovací priestor, najmä pre kancelárskych pracovníkov, bez negatívnych účinkov,“ píšu autori štúdie v súvislosti s plánovanou reformou zákona o pracovnom čase, ktorú pripravuje vláda v Berlíne.
Konzervatívny blok CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD) oznámili, že v súlade s európskou smernicou o pracovnom čase vytvoria zákonnú možnosť týždenného maximálneho pracovného času namiesto súčasného denného. V zmysle platnej legislatívy pracovný čas v bežných pracovných dňoch spravidla nesmie presiahnuť osem hodín.
V prípade veľmi dlhého denného pracovného času sa podľa jej autorov nezaznamenali žiadne systematické negatívne odchýlky, ako sú napríklad nižšia spokojnosť s prácou, väčšie vyčerpanie alebo oslabená pracovná schopnosť. Podľa IW dlhšie pracovné dni s potenciálne viac ako desiatimi dobrovoľnými hodinami nemali negatívny vplyv ani na subjektívne hodnotenie spokojnosti s prácou.
Analýza IW vychádza z prieskumu pracovného času, ktorý v roku 2021 uskutočnil Spolkový inštitút pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na vzorke viac ako 8 600 administratívnych pracovníkov. Autori upozorňujú, že ich výsledky sa týkajú kancelárskej práce a že nie každé zamestnanie je vhodné na dlhší pracovný čas, už len z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia.
Ďalšie dôležité správy
