Len odvážni podnikatelia si trúfajú vymáhať od štátu škody za neprávom zinkasovanú daň. Pánom situácie sú daňové úrady.

Daňoví poradcovia sa vo svojej praxi s takýmito prípadmi stretávajú len ojedinele. Spory s daniarmi sa končia tým, že firma sa uspokojí so súdnym rozhodnutím o neoprávnene vybratej dani. Vymáhať aj škodu alebo ušlý zisk nemajú odvahu. „Vrátilo by sa im to ako bumerang,“ varuje daňový poradca Peter Hennel.

Od podávania žalôb podnikateľov odhovárajú aj advokáti a komerční právnici. Aj keby ich klienti boli úspešní, „neviem si predstaviť ďalšiu spoluprácu medzi nimi a správcom dane,“ dopĺňa daňový poradca Ľudovít Kocián. Podnikatelia sa jednoducho boja, aby si to s daňovými úradmi „nerozhádzali“, dodáva ďalší poradca Ján Minársky.

Bilancia vymáhania škôd za rozhodnutia daňových úradov je aj preto z pohľadu podnikateľov zanedbateľná. Podnikatelia si od roku 1996 trúfli na 23 súdnych sporov o náhradu škody spolu za pol miliardy korún. Doteraz sa skončilo päť prípadov. V jednom bola priznaná škoda za 226-tisíc korún, informovalo Daňové riaditeľstvo SR. Podľa neho je to dôkaz o neoprávnenosti väčšiny podaní.

Nekonečná kontrola

Podnikatelia získali novelou Ústavy SR od začiatku tohto roka právo na finančné odškodnenie za prieťahy v konaní. V zákone o správe daní a poplatkov sa píše, že v daňovom konaní platí na vydanie rozhodnutia v zásade 30- alebo 60-dňová lehota. Ale novela tohto zákona od decembra 1999 stanovila, že na daňovú kontrolu sa paragraf o lehotách nevzťahuje.

V praxi by to však nemalo znamenať pobyt daňového kontrolóra vo firme neobmedzene dlhý čas. Existuje totiž ústavou garantované právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Niekedy však daňové kontroly trvajú aj niekoľko rokov.

Daňové úrady tvrdia, že kontroly trvajú v priemere tri-štyri mesiace. Dlhšie ako rok iba vtedy, ak ide o nadmerný odpočet DPH a kontrolovaná firma nevie predložiť hodnoverné doklady.

„Zo strany daňovej kontroly prieťahy nevznikajú. Čas výkonu daňovej kontroly sa bude úmerne skracovať so zlepšujúcou sa daňovou morálkou daňových subjektov, ale aj zjednodušovaním zákonných noriem,“ tvrdí hovorca daňového riaditeľstva Milan Veselovský.

Podnikateľ môže v prípade nečinnosti správcu dane podať námietku. No rozhoduje o nej opäť daňový úrad alebo jeho nadriadený orgán. Navyše v práve namietať je opäť jedna výnimka – daňová kontrola.

Zanedbateľné odškodnenie

Kým daňová kontrola trvá, podnikateľ nemá účinné páky, ako sa brániť. Neexistuje daňové rozhodnutie, proti ktorému by sa mohol odvolať alebo ho žalovať na súde. „Keďže nie je lehota, nie je čo žalovať,“ potvrdzuje M. Veselovský. Ostáva jediná cesta – podať na ústavný súd sťažnosť pre prieťahy v konaní.

V polovici roka 1999 vydal ústavný súd prelomový nález, ktorým konštatoval porušenie práva daňového subjektu na ukončenie kontroly bez zbytočných prieťahov. V tom čase však ešte nemohol podnikateľovi priznať finančné odškodné.

V tomto roku by sa takýto spor mohol skončiť inak – podnikateľ by si zrejme vysúdil primeranú peňažnú náhradu. J. Minársky sa však domnieva, že súd priznáva len malé odškodnenia. „Ide skôr o morálne odškodnenie ako o náhradu škody. Preto sú tieto sumy také smiešne,“ dodáva.

Polovičná úspešnosť

Ak je podnikateľ neúspešný v daňovom konaní, má ešte možnosť zvrátiť nepriaznivý výsledok. Môže daňové rozhodnutie žalovať na Najvyššom súde SR. Musí však splniť niekoľko podmienok.

Prvou je, že sa proti dodatočnému platobnému výberu, ktorým mu správca dane vyrubil daňový nedoplatok, odvolá. Keď už má v rukách zamietavé rozhodnutie daňového riaditeľstva, musí ho do dvoch mesiacov žalovať na najvyššom súde. Ak nemá právnické vzdelanie, nezostáva mu nič iné ako najať si advokáta alebo komerčného právnika.

Fakty
▪ Daňové úrady v roku 2000 urobili 47-tisíc daňových kontrol. Vlani to už bolo 53-tisíc kontrol
▪ Za jeden rok skontrolujú tri až päť percent daňových subjektov
▪ Daňové riaditeľstvo má 1 700 kontrolórov
▪ V rokoch 1996 – 1999 sa začali každoročne tri súdne konania o vymáhaní škody spôsobenej daňovým orgánom. V roku 2000 pribudlo päť, vlani deväť a v tomto roku zatiaľ šesť podaní
▪ Celková žalovaná suma dosahuje 517 miliónov korún. Súdy zatiaľ rozhodli v piatich prípadoch. V jednom priznali odškodnenie 226-tisíc korún

V tomto prípade sú v praxi na súde úspešnejší podnikatelia ako štát. J. Minársky je za využívanie tohto inštitútu. „Ak je tam možnosť, ja sa vždy snažím ísť cestou žaloby,“ zdôrazňuje.

Háčik je v tom, že najvyšší súd nemôže rozhodnúť s konečnou platnosťou. Ak dá za pravdu podnikateľovi a zruší rozhodnutie daňovej správy, celá vec sa vracia na ďalšie konanie. Daňové orgány sú viazané právnym názorom súdu, ale niekedy sa stáva, že sa ním dôsledne neriadia. Prípad sa potom niekoľkokrát otočí medzi daniarmi a súdmi. Zle z toho vychádza najmä podnikateľ. V daňovom konaní totiž platí princíp „najprv zaplať, potom sa bráň“.

Paradoxy reality

J. Minársky považuje za paradoxné, že často aj sami daňoví úradníci odporúčajú podnikateľom, aby sa obrátili na súd. Daňový úrad totiž nemá čo stratiť. „Správca dane niekedy pokojne povie, že ak trikrát prehrá vec na najvyššom súde, rozhodne po štvrtýkrát rovnako,“ čuduje sa.

Podnikatelia po vyhranom súdnom spore často čakajú aj pol roka, kým dostanú od daňového úradu peniaze späť. Ak pritom podľa zákona vznik daňového nedoplatku spôsobí správca dane, mal by ho vrátiť do 15 dní. Ak mu to trvá viac ako mesiac, mal by zaplatiť i sankčný úrok.

Termín na vrátenie preplatku si však podnikatelia a daňové úrady vysvetľujú po svojom. Podľa prvých sa sankčný úrok počíta od okamihu, keď od nich úrad neoprávnene zinkasoval daň. Daňové úrady zasa sankcie rátajú až odo dňa, keď dostanú rozhodnutie najvyššieho súdu. Podnikatelia sa však často uspokoja aj s tým, že dostanú nazad preplatok bez sankčného úroku. Žiadať viac znamená ísť opäť do boja so silným protivníkom. Hovorca daňového riaditeľstva M. Veselovský potvrdzuje, že neevidujú ani jeden prípad vymáhania sankčných úrokov.

Ilustračné foto – TASR