Štvrtina z nich žije v osadách, z ktorých väčšina leží na ekonomicky menej rozvinutejšom východnom Slovensku.

Autori štúdie Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike, ktorej hlavným iniciátorom bola Svetová banka zistili, že chudoba rómskej a nerómskej populácie na Slovensku má rozdielnu povahu.

Chudoba medzi Rómami úzko súvisí so štyrmi základnými faktormi: ekonomickými podmienkami v regióne, veľkosťou a koncentráciou rómskeho obyvateľstva v osade, podielom Rómov v osade a stupňom geografickej integrácie alebo naopak segregácie osady a s jej vzdialenosťou od najbližšieho mesta alebo dediny.

Rozdielna je však aj sociálna a ekonomická situácia samých Rómov. Tých, čo žijú v ekonomicky rozvinutejších regiónoch, je vo všeobecnosti lepšia ako tých, čo žijú v chudobnejších oblastiach Slovenska.

V porovnaní s Rómami z okolitých krajín žijú slovenskí Rómovia častejšie v osadách a na okrajoch dedín a miest. Až zhruba jedna štvrtina z nich žije v osadách, z ktorých väčšina leží na ekonomicky menej rozvinutom východnom Slovensku.

Štúdia ukázala, že miera chudoby v oblastiach s vyšším podielom rómskej populácie je vyššia než v oblastiach, kde hustota rómskej populácie bola nižšia.

Nádejou sú reformy

Ďalšia štúdia pod názvom Únik z pasce závislosti o ekonomickej a sociálnej situácii Rómov v piatich transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy, ktorú vypracoval Rozvojový program OSN (UNDP) v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ukázala, že „Rómovia patria k najchudobnejším z chudobných v strednej a východnej Európe“.

Napriek významným ekonomickým rozdielom medzi skúmanými krajinami sa ukázalo, že Rómovia na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku sú podobne chudobní v porovnaní s majoritnou populáciou.

O niečo lepšia je len situácia Rómov v Česku. Pritom pokrok v ekonomických reformách, ktoré sú základom posilnenia systémov sociálneho zabezpečenia, je kľúčom k trvalému zlepšeniu situácie Rómov, ale aj iných marginalizovaných skupín.

Sociálna starostlivosť a záchranná sociálna sieť sa stali jediným prostriedkom prežitia pre niektoré rómske komunity. Štúdia upozorňuje, že „dávky sociálneho zabezpečenia v kombinácii s nízkymi ašpiráciami môžu pôsobiť demotivačne a odrádzať od prijatia aktívnych životných stratégií“.

Podľa UNDP/ILO sú na Slovensku tieto dávky a iné štátne transfery hlavným zdrojom príjmov pre 70 percent rómskych domácností. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku pripravená a vydaná Inštitútom pre verejné otázky (IVO) uvádza, že „až 80 percent rómskej populácie je závislých od sociálnej siete štátu“.

„Nedostatočné vzdelanie, zlý zdravotný stav, dlhodobá nezamestnanosť, fragmentizovaná pracovná kariéra, účasť na trhu práce obmedzená na neformálny sektor a závislosť od sociálnych dávok – všetky tieto faktory prispievajú k vzniku kultúry geta,“ konštatuje štúdia UNDP/ILO.

Teritoriálne rozdelenie chudoby pritom naznačuje, že vidiecki Rómovia sú na tom horšie ako Rómovia z miest. Nemajú taký dobrý prístup k sociálnej záchrannej sieti a ani k pôde a prevádzkovému kapitálu potrebnému na samozásobiteľstvo.

Údaje z prieskumu ukázali, že v týchto krajinách sa rómske domácnosti v porovnaní s ostatným obyvateľstvom oveľa menej venujú domácemu pestovaniu plodín a chovu hospodárskych zvierat ako prvkom stratégie prežitia. Na Slovensku napríklad len 20 percent rómskych domácností produkovalo mäso z domáceho chovu pre svoju potrebu a necelých 30 percent pestovalo nejakú zeleninu.

Nezamestnanosť Rómov

Štúdia UNDP a ILO ukázala, že údaje o stopercentnej nezamestnanosti Rómov sú prehnané. Všeobecne sa totiž chápe zamestnanosť ako pracovné miesto so stabilným príjmom.

No podľa definície ILO je nezamestnaná tá osoba, ktorá má snahu, je schopná a aktívne si hľadá prácu. Najvyššia miera nezamestnanosti medzi Rómami, až okolo 70 percent, však bola zaznamenaná na Slovensku.

„Kým táto vysoká miera odráža slabé podmienky trhu práce všeobecne, je tiež dôsledkom systému sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, ktorý je brzdou pracovnej iniciatívy,“ konštatuje sa v štúdii. Naproti tomu v Súhrnnej správe o Rómoch na Slovensku, ktorú pripravil a vydal IVO, sa konštatuje, že „miera nezamestnanosti Rómov zostala v období rokov 1999 – 2000 mimoriadne vysoká, v mnohých rómskych osadách sa stabilizovala na úrovni sto percent“.

Príčin vysokej miery nezamestnanosti vidia UNDP a ILO niekoľko. Sami oslovení Rómovia však mali vo všeobecnosti „tendenciu podceňovať objektívne požiadavky trhu práce a preceňovať vplyv svojej etnickej príslušnosti“, konštatuje sa v štúdii.

Podľa jej autorov možnosť „nedostatok možností vzdelávania“ si vybralo znepokojivo malé množstvo respondentov. Vyvodzujú z toho záver, že mnohí Rómovia nespájajú ťažkosti pri hľadaní zamestnania priamo so svojou nedostatočnou konkurencieschopnosťou na trhu práce. „Skutočným problémom je určiť, kde sa končí nedostatočná kvalifikácia a začína sa etnická diskriminácia,“ upozorňuje UNDP/ILO.

Za hlavné príčiny vysokej nezamestnanosti Rómov považuje Súhrnná správa IVO „nízku kvalifikovanosť Rómov, nezáujem zamestnávateľov o takýchto pracovníkov v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí, nízku pracovnú morálku časti Rómov, nezáujem časti Rómov o zamestnanie v rámci verejnoprospešných prác a nedostatok pracovných príležitostí najmä v okresoch s vysokým počtom Rómov“.

Správa tiež upozorňuje, že väčšina mladých Rómov si po ukončení školy nevie nájsť prácu, pričom tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku, nepokračujú v príprave na povolanie. „Sú evidovaní ako nezamestnaní a sú poberateľmi sociálnych dávok. Toto nemotivuje Rómov pokračovať v procese vzdelávania,“ upozorňuje IVO.

Nízka účinnosť programov

„Nezdá sa, že aktívna politika trhu práce v krajinách strednej a východnej Európy je pre Rómov veľmi účinná,“ kritizuje vo svojej štúdii UNDP/ILO. Pritom najviac Rómov, až 25 percent, sa zúčastnilo na rekvalifikačných a pracovných programoch na Slovensku. No na otázku, ako tieto programy zvyšujú ich šance na nájdenie si riadneho zamestnania, až 84 percent rómskych respondentov zo Slovenska odpovedalo „vôbec“ alebo „nie veľmi“.

Štúdia kritizuje, že tieto programy sa často sústreďujú na tradičné zručnosti, akými sú napríklad kováčstvo, a považujú ich za zdroj potenciálnych výhod Rómov na trhu práce. No UNDP a ILO sa dívajú veľmi skepticky na ich uplatnenie a ako zdroj trvalého príjmu.

Podľa štúdie by však tradičné zameranie rómskych remesiel na služby naznačuje, že Rómovia by mohli byť vhodnými adeptmi na začlenenie sa do rastúceho sektora služieb. „Skutočnou výhodou zručností Rómov nemusia byť samy zručnosti, ale podnikavosť, ktorá je ich základom,“ tvrdí štúdia UNDP/ILO.

Tá za hlavný zdroj zamestnania Rómov minimálne v krátkodobej a strednodobej perspektíve považuje systém verejnoprospešných prác, a to najmä vtedy, ak obsahujú aj rekvalifikáciu a odbornú prípravu. Za ďalšiu príležitosť pre Rómov považuje sociálnu ekonomiku, teda dobrovoľnú, obecnú ekonomiku alebo ekonomiku tretieho sektora.