Párom, ktoré majú vysoký predpoklad na splodenie potomka s ťažkým zdravotným postihnutím, svitá v Británii nádej. Vláda totiž schválila návrh, ktorý by umožňoval vynosenie dieťaťa nesúceho DNA troch ľudí a preventívne tak minimalizoval narodenie dieťaťa s ochorením.
Celosvetovo by išlo o unikátny projekt, praktizovať by sa mohol začať v budúcom roku a prvé takéto deti by sa mohli narodiť do roku 2015. Už teraz je však jasné, že schvaľovaciemu procesu v parlamente bude predchádzať búrlivá verejná diskusia. Očakáva sa najmä v etickej rovine v súvislosti s radikálnym zásahom do vývinu embrya.
Nová technika má vylúčiť dedičné vady, ktoré môžu prejsť z matky na dieťa. Ide o celú radu vzácnych postihnutí srdca, svalov, pečene či mozgu, informujú britské médiá. Z najnzámejších ochorení sa v tejto súvislosti spomína svalová dystrofia, ktorá je smrteľná a jej príznakom je degenerácia živej hmoty v bunkách.
Kontroverznosť metódy nazývanej mitochondriálny prenos spočíva v tom, že predstavuje zásah do vývojovej línie modifikáciou DNA embrya, čo znamená, že genetickú informáciu darcu nebude v sebe niesť len zatiaľ nenarodené dieťa, ale aj jeho potomkovia. V súčasnosti vedci nevedia odhadnúť či a aké komplikácie by to mohlo predstavovať pre ďalšie generácie.
"Je to skvelá správa pre rodiny s mitochondriálnymi ochoreniami. Ženám, ktoré sú nositeľkami poškodených génov to umožní širšiu reprodukčnú voľbu a šancu mať deti bez mitochondriálneho ochorenia," tvrdí podľa britského denníka The Guardian Doug Turnbull, profesor neurológie a šéf výskumu novej metódy na univerzite v Newcastli.
Oponujú mu však konzervatívci či rôzne kresťanské organizácie. "Rodičovstvo je o očakávaní dieťaťa bez kladenia podmienok. Nie o výrobe a kontrole. Páry, ktoré sa chcú vyhnúť riziku prenosu mitochondriálnych chorôb môžu zvážiť etické alternatívy, napríklad adopciu," kontruje Helen Wattová z oxforského Centra pre kresťanskú bioetiku.
Preventívny zásah má eliminovať choroby zapríčinené chybnými mitochondriami. Ide o organely (orgány bunky), ktoré slúžia primárne na získavanie energie tzv. bunkovým dýchaním. Ich poruchy stoja za celou škálou mitochondriálnych chorôb, ktoré postihujú najmä orgány vyžadujúce najväčší prísun energie, najčastejšie srdce, mozog či svaly. S takouto poruchou sa rodí asi jeden z 6,5-tisíca ľudí a v detskom veku tak ide o častejšie ochorenie ako v prípade rakoviny.
Nárok na zásah, pri ktorom sa z embrya odoberie poškodená mitochondriálna DNA a nahradí sa zdravou od darcu, by však mali mať výhradne páry, u ktorých je preukázateľne vysoké riziko, že by ich dieťa mohlo byť postihnuté nebezpečnou zdedenou poruchou.
Nateraz sa hovorí o približne piatich až desiatich prípadoch ročne, v ktorých by časť poškodenej matkinej DNA v plode vymenili za materiál od zdravého darcu. Toto číslo sa v prípade uvedenie zákroku do praxe bude zrejme postupne zvyšovať, keďže poškodené mitochondrie sú zodpovedné za čoraz väčšiu škálu aj bežných ochorení, akými sú cukrovka, hluchota, Parkinsonova choroba a dokonca i obezita.
Mitochondrie pritom obsahujú iba 37 génov a sú dôležité najmä pre dodávky energie do buniek. Sú však odčlenené od väčšiny DNA, ktorej 23-tisíc génov v bunkovom jadre je zodpovedných za dedičné znaky či vzhľad potomka. Zákrok by tak nemal mať žiadny vplyv na zmenu výzoru narodeného dieťaťa.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
