Benátky sú známe ako plávajúce mesto, ale čoraz častejšie sa už označujú za potápajúce. Posledné storočie klesla zastavaná plocha približne o 25 centimetrov, pričom hladina mora v oblasti lagúny stúpla takmer o rovnakú hodnotu.
Táto kombinácia spôsobuje nielen čoraz častejšie záplavy, ale aj neúprosný pokles jedného z najikonickejších miest sveta do vôd benátskej lagúny. Pre turistov je zraniteľnosť mesta alarmujúca, chcú ho navštíviť skôr, než bude príliš neskoro. Symbolizuje, že ľudstvo nedokáže čeliť sile prírody. V dôsledku klimatickej krízy sú prílivy čoraz silnejšie a častejšie. Mesto sa zároveň každoročne prepadáva o približne dva milimetre v dôsledku prirodzenej poklesu pôdy.
Jednou z najodvážnejších vízií riešenia je návrh, aby sa celé mesto jednoducho zdvihlo. Na prvý pohľad to znie ako fikcia, píše CNN. No práve tento plán predkladá docent hydrológie a hydraulického inžinierstva na Univerzite v Padove Pietro Teatini. Podľa neho by bolo možné zvýšiť dno pod Benátkami vstrekovaním vody do hlbokých vrstiev podložia, čím by sa celá mestská štruktúra posunula smerom nahor.
Benátky zvyšujú vstupný poplatok na 10 eur pre jednodňových turistov
Na rozdiel od existujúceho systému ochranných bariér, ktorý talianska vláda každoročne financuje v desiatkach miliónov eur s cieľom zadržať extrémne prílivy, Teatiniho návrh cieli na samotné základy mesta.
Teatini tvrdí, že systém by fungoval ako doplnok k súčasným opatreniam a mohol by mestu poskytnúť približne päťdesiat rokov „odkladu“, počas ktorého by mohli úrady pripraviť definitívne a drastické riešenie. Podľa jeho výpočtov by bolo možné zdvihnúť Benátky o 30 centimetrov.
Výnimočne vysoký príliv v novembri 2019, ktorý vyústil do vážnych škôd v historickom centre, podčiarkol zraniteľnosť mesta. Odvtedy sa diskusie o jeho ochrane stali prioritou nielen pre miestne autority, ale aj pre európske a globálne inštitúcie.
Ďalšie dôležité správy
