Po tom, čo Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, vyhlásil vtedajší japonský premiér Kišida Fumio, že ďalšia v ohrození by mohla byť východná Ázia. Narážal tým na Čínu, ktorá sa netají ambíciami o prevzatí kontroly nad Taiwanom. Americký prezident Donald Trump navyše nedávno pohrozil spojencom v NATO, že sa možno budú musieť vedieť obrániť aj bez pomoci Spojených štátov. Na podporu Washingtonu sa ale spoliehajú aj partneri v Ázii.
Vládam v Japonsku, Južnej Kórei a na Filipínach robí Trumpova zahraničná politika čoraz väčšie starosti. Na rozdiel od európskych lídrov sa však situácii väčšinu času iba mlčky prizerajú, aby na seba zbytočne nepriťahovali prezidentovu pozornosť. Od jeho rozhodnutí totiž závisí bezpečnosť ich krajín.
Amerika má na území ázijských spojencov desiatky vojenských základní a približne 90-tisíc vojakov. Hoci je ich úlohou presadzovanie bezpečnostnej politiky Washingtonu v regióne, D. Trump ich vníma ako nástroj na vyžmýkanie ďalších peňazí od hostiteľskej krajiny.
Napriek prezidentovej nekonvenčnej diplomacii v Európe zatiaľ vojenské vzťahy v Ázii fungujú normálne. Kontinent však postrehol, že Spojené štáty sa s výmenou vedenia v Bielom dome zmenili. Niektorí ázijskí lídri sa obávajú, že Trumpova ochota uzavrieť dohodu s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom môže naznačovať potenciálne paktovanie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom alebo Kim Čong-unom v Severnej Kórei.
Ázia má na výber
Ázijskí spojenci majú viacero možností, ako si udržať americkú podporu. Prvou je líškať sa D. Trumpovi. Lichôtky a prísľuby nových investícií v USA doteraz vždy fungovali. Americký prezident by bol napríklad rád, keby Japonsko a Južná Kórea podporili nový plynovod na skvapalnený zemný plyn z Aljašky. Ázijskí spojenci majú sami k dispozícii zopár efektívnych pák, keďže sú kľúčovými hráčmi viacerých priemyselných odvetví vrátane výstavby lodí či výroby polovodičov.
Ďalšou možnosťou je užšia spolupráca medzi ázijskými spojencami navzájom a s európskymi krajinami. Francúzsko napríklad nedávno vyslalo do Tichého oceánu údernú skupinu prvýkrát po vyše 50 rokoch. Juhokórejský minister zahraničných vecí zas v marci odcestoval na turné po Európe.
Ázijskí spojenci sú navyše plne závislí od amerického jadrového dáždnika. „Ak by sa Spojené štáty z kontinentu stiahli, ovládla by ho Čína,“ uviedol pre Economist bývalý japonský diplomat Nobukacu Kanehara. Ázijské krajiny sú preto nútené budovať medzinárodné vzťahy pre prípad, že by sa už na Spojené štáty nemohli spoliehať. Niektoré ázijské krajiny môžu začať ako bezpečnostnú záruku budovať vlastný jadrový arzenál.
Osud Taiwanu
Viacerí politici a komentátori si myslia, že pre spory s Európou začnú USA prehlbovať vzťahy s Áziou. Trumpov súčasný prístup k Rusku ale vysiela jasnú správu – Washington sa momentálne viac zaujíma o surovú moc než medzinárodný poriadok. Hoci americký prezident uvalil clá na čínske tovary a Si Ťin-pching odpovedal rovnakou mincou, niektorí analytici z juhovýchodnej Ázie si myslia, že Biely dom sa nakoniec s Pekingom pokúsi uzavrieť dohodu, ktorá by ukončila vzájomné napätie.
Taiwan, ktorého násilné zabratie Čína nevylúčila, by sa ani v tomto prípade zrejme nemal čoho báť. Istý si však byť nemôže. Trumpov nominant na post námestníka ministra obrany totiž zdôraznil, že hoci je ostrov pre Washington z národno-bezpečnostného hľadiska veľmi dôležitý, jeho status nie je pre USA podstatný. Optimistický je nateraz aj taiwanský minister obrany Wellington Koo. Ten je presvedčený, že Spojené štáty sa ázijsko-pacifickému regiónu chrbtom neotočia.
Ďalšie dôležité správy
