Výsledky kontrol Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) hovoria o tom, že ani túto základnú povinnosť si správcovia či spoločenstvá vlastníkov bytov často neplnia.

„Slovenská obchodná inšpekcia zaevidovala za rok 2015 až 465 podnetov, ktoré boli zamerané na vyúčtovanie za služby spojené s užívaním bytu. Z tohto počtu bolo 76 opodstatnených,“ informovala hovorkyňa SOI Danuša Krkošová.

Spotrebitalia sa sťažovali napríklad na nedodržanie zákonného postupu pri vybavovaní reklamácie (neprijatie reklamácie, prekročenie 30-dňovej lehoty pri vybavovaní reklamácie).

Pri preverovaní podnetov inšpekcia zistila, že správcovia nevyhotovili písomnú zmluvu o výkone správy, nevypracovali ročný plán opráv, neviedli prostriedky oddelene od účtov v banke, nepredložili správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok či vyúčtovanie pre vlastníkov bytov do konca mája.

Ako sa vyznať vo vyúčtovaní

Ak vám správca alebo spoločenstvo už vyúčtovanie poslali, neznamená to, že máte vyhraté. Vyúčtovania totiž bývajú veľmi neprehľadné a nezrozumiteľné a teda, nie je vôbec ľahké ich skontrolovať.

Domácnostiam pomáhajú zorientovať sa vo vyúčtovaní konzultanti zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). „Pomôcť im môžeme predovšetkým s položkami, ktoré sa týkajú spotreby energie, konkrétne vykurovania a spotreby teplej vody,“ hovorí Michal Ilovič, energetický konzultant z poradenského centra Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v Banskej Bystrici.

Hlavné dôvody, kvôli ktorým ich kontaktujú, bývajú dva. Buď riešia nedoplatok za svoj byt, ktorý často súvisí so spotrebou energie, alebo sa snažia v dome presadiť spravodlivejší spôsob rozúčtovania nákladov na teplo a teplú vodu.

Pri každej vyúčtovanej službe na faktúre by mal byť uvedený preplatok alebo nedoplatok a jednotlivé čiastkové preplatky alebo nedoplatky potom zosumarizované v prehľadnej tabuľke. Z nej sa majiteľ bytu dozvie, aký je jeho celkový preplatok alebo nedoplatok.

Na faktúre by ste mali nájsť aj iné položky – napríklad poplatok za správu či príspevok do fondu opráv.

Vlastník bytu si musí skontrolovať viac ako desať položiek, napríklad aj plochu vykurovaného bytu a podiel plochy vykurovaných spoločných priestorov. Niektoré náklady sa prepočítavajú na osoby a preto si treba tento údaj na faktúre tiež prekontrolovať. Stáva sa, že ste síce spolubývajúceho z bytu odhlásili, ale správca bytu vám to vo vyúčtovaní nezohľadnil.

Skontrolujte aj stav meračov vody, odpočet pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov ako aj odsúhlasený koeficient rozpočítavania nákladov na vykurovanie a rozúčtovanie služieb. Tieto údaje nájdete v zmluve so spoločenstvom alebo so správcom či družstvom.

Ktoré položky treba skontrolovať v ročnom vyúčtovaní za byt:

  • Teplo na vykurovanie
  • Ohrev teplej vody
  • Objem teplej vody
  • Objem studenej vody
  • Zrážková voda
  • Energia spoločných priestorov
  • Upratovanie spoločných priestorov
  • Výťahy
  • Komíny
  • Spoločná televízna anténa
  • Odvoz a likvidácia odpadu
  • Havarijná služba
  • Poistenie domu
  • Požiarna ochrana, strážna služba..
  • Správcovský poplatok, poplatok zástupcom vlastníkov v dome

Treba sa vyznať aj v tom, ako sa jednotlivé položky rozpočítavajú. Viaceré služby sa môžu v rôznych domoch účtovať rozlične. Veľa závisí od dohody vlastníkov bytov. Ak sa náklady na niektoré služby rozpočítavajú podľa osôb (napríklad upratovanie, osvetlenie spoločných priestorov), v ročnom vyúčtovaní by mal byť uvedený aj celkový počet osôb, na ktoré sa táto suma rozpočítava. Ak sa náklady rozpočítavajú na byty, musí byť vo vyúčtovaní uvedený počet bytov v dome.

Studená voda sa najčastejšie rozpočítava podľa nameranej spotreby. Ak nie sú merače, určuje sa podľa počtu osôb. O výpočte rozhoduje aj opravný koeficient, ktorý zohľadňuje nesúlad pri odpočte z fakturačného meradla na vstupe domu a z merača v byte. Ak je koeficient vyšší ako 1,20, signalizuje to možný únik vody.

Náklady na dažďovú vodu sa účtujú na plochu bytov. Časté bývajú aj nezhody pri kalkuláciách do fondu opráv a údržby. Do fondu sa platí podľa spoluvlastníckych podielov. Do podlahovej plochy tvoriacej spoluvlastnícky podiel sa počíta aj štvrtina plochy balkóna či lodžie.

Náklady na teplo a ohrev teplej vody sa v dome pri rozpočítavaní delia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka sa vyúčtuje rovnakým dielom na každý byt, spotrebná sa určí podľa nameranej spotreby na vodomere.

Poplatok za osvetlenie spoločných priestorov sa rozpočítava na počet osôb alebo rovnakým dielom na všetky byty podľa toho, ako sa vlastníci bytov dohodli.

Najčastejšie príčiny vysokých nedoplatkov:

  • nesprávne nastavené zálohové platby, najmä náklady na vykurovanie a spotrebu studenej alebo teplej vody,
  • nesprávne nahlásený počet osôb v byte,
  • neočakávane vysokú spotrebu vody môže spôsobiť napríklad dlhodobejšia návšteva, nedostatočná teplota teplej vody, nekvalitné batérie, nájomníci v byte,
  • nesprávne regulovanie vykurovania,
  • nesprávny odpočet vodomerov, alebo meračov tepla,
  • zvýšený koeficient spotreby vody, napríklad nad hodnotu 1,20, čo môže spôsobovať čierny odber, úniky vody,
  • zlé započítanie zálohových platieb alebo nesprávne rozpočítané náklady na teplo.

Vykurovanie a teplá voda

Najväčšou položkou vo vyúčtovaní sú náklady na vykurovanie a ohrev teplej vody. Majitelia bytov za tieto položky platia aj vyše 60 percent nákladov na bývanie. Obsah vyúčtovania hlavnej položky – tepla a teplej vody určuje vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 630/2005 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla.

Menej informovaní vlastníci bytov majú podľa M. Iloviča väčšinou problém nájsť vo vyúčtovaní informáciu, v akom pomere sa rozpočítavajú náklady na teplo podľa plochy bytu a podľa stavu na meračoch. „V prvom rade im vysvetlíme, že celkové náklady na teplo za dom sa delia napr. na odporúčaných 60 % podľa plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby tepla v byte. Z týchto častí sa následne vypočítava podiel pre ich byt.“

Výpočet pre dom

Celkové náklady na vykurovanie v dome dostaneme sčítaním variabilných a fixných nákladov. Variabilné náklady sa vypočítajú tak, že sa vynásobí variabilná zložka ceny tepla určená ÚRSO s nameraným množstvom tepla na odbernom mieste. Fixná zložka sa násobí regulačným príkonom na odbernom mieste. Ten sa vypočíta podľa predchádzajúcej skutočnej ročnej spotreby tepla alebo pre nových odberateľov podľa objednaného množstva tepla.

Rozpočítanie tepla na byt

Celkové náklady na vykurovanie sa ďalej v dome delia na základnú a spotrebnú zložku. Základná zložka nákladov na teplo sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa podlahovej plochy bytu. Spotrebná zložka predstavuje náklady na teplo rozpočítané podľa pomerových rozdeľovačov.

Vyhláška ÚRSO stanovuje základnú zložku na 60 percent a spotrebnú zložku na 40 percent celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Tento pomer je odôvodnený tým, že aj byt s vypnutými vykurovacími telesami a obklopený bytmi, v ktorých sa vykuruje na požadovanú teplotu, spotrebuje teplo vo výške viac ako 60 percent nákladov na teplo v porovnaní s vykurovaným bytom. Ide tu totiž o prestupy tepla medzi bytmi.

Ak sa na rozpočítavanie tepla použije pomer podľa vyhlášky, z celkových nákladov na vykurovanie domu vyčleníme 60 percent. Túto sumu vydelíme celkovou plochou domu. Výsledok vynásobíme plochou bytu. Tak získame základnú zložku nákladov na vykurovanie bytu.

Zostávajúcich 40 percent tvorí spotrebnú zložku. Tú podelíme počtom indikovaných jednotiek zo všetkých pomerových rozdeľovačov tepla v dome. Výsledkom je náklad na jednotku. Vynásobíme ho počtom indikovaných jednotiek na  rozdeľovačoch v byte. Získame náš podiel spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie.

Vlastníci bytov sa však môžu dohodnúť aj na inom pomere, pretože slovenská legislatíva zatiaľ limity nemá.

„Treba si uvedomiť, že ideálny pomer nie je možné stanoviť pre všetky objekty rovnako, nakoľko v rôznych objektoch nie sú zabezpečené rovnaké podmienky. Ide napríklad o polohu, veľkosť, tvar domu, stavebnú konštrukciu, technické vybavenie a podobne,“ uviedla Irena Pernecká, manažérka oddelenia rozúčtovania ista Slovakia.

Spotrebu je potrebné sledovať priebežne. Ak sú v bytovom dome nainštalované pomerové rozdeľovače tepla či vodomery, spotreba sa dá skontrolovať na meračoch. Ak sú merače vybavené rádiovou technológiou, informácie o nameraných hodnotách si majitelia bytov overia na internetovom portáli. 

„Častejšie informácie o spotrebách motivujú užívateľov bytov k zodpovednejšiemu využívaniu cenných zdrojov. Interné analýzy našej spoločnosti dokazujú, že užívatelia, ktorí sú priebežne informovaní o svojich spotrebách, sú úspornejší než ich susedia. V priemere spotrebujú o 11 percent menej energie na vykurovanie,“ hovorí Jana Machková, konateľka a riaditeľka spoločnosti ista Slovakia. 

Aké množstvo tepla na vykurovanie ste spotrebovali v porovnaní s priemernou spotrebou vo vašom dome?

Vypočítajte si mernú spotrebu tepla v dome (kWh/m2). Množstvo tepla vydeľte podlahovou plochou domu. Výsledok porovnajte s mernou spotrebou za váš byt (teplo na vykurovanie vášho bytu vydeľte podlahovou plochou bytu).

Koľko váš dom ušetril zateplením alebo vyregulovaním?

Požiadajte správcu, aby dal zostaviť porovnanie spotrebovaného tepla na vykurovanie so zohľadnením počasia v porovnateľných vykurovacích obdobiach pomocou „dennostupňov“. Porovnávajte spotrebu tepla na jeden "dennostupeň".

Zdroj: SIEA