Ako neprerobiť na akciových trikoch obchodníkov

"Blacklist" nekalých obchodných praktík zhrnula do smernice číslo 29 Európska únia ešte v roku 2005. Chcela tým obmedziť balamutenie zákazníkov rôznymi marketingovými a reklamnými trikmi, aké použili napríklad obchodné reťazce pri výpredajoch. Slovensko smernicu prevzalo do nášho zákona o ochrane spotrebiteľa.

Čo je to vlastne nekalá obchodná praktika? Podľa právničky Európskeho spotrebiteľského centra v SR Veroniky Virághovej  je jedným z jej znakov "schopnosť podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa."

V. Virághová pridáva niekoľko príkladov balamutenia zákazníkov.

 "To sú napríklad situácie, kedy sa rozhodnete kúpiť tovar iba na základe klamlivej informácie, ktorú vám predávajúci odovzdal. Napríklad nedávno nás oslovili viacerí spotrebitelia s tým, že si cez internet zakúpili prístroj, ktorý im mal znížiť spotrebu pohonných hmôt. Po zakúpení sa však výsledky nedostavili. Spotrebitelia boli jednoducho oklamaní. Predávajúci konal nezákonne, prezentoval vlastnosti, ktoré výrobok v skutočnosti nemal."

Určite ste už zachytili častý nápis vo výklade "likvidácia predajne", ktorý tam visí ďalší rok a predajňa sa nikde nepremiestnila. Takto chce obchodník vzbudiť dojem, že máte poslednú šancu u neho nakúpiť.

Spotrebiteľka si všimla v supermarkete akciu na svoju obľúbenú značku čokolády - pri nákupe spoločného balenia piatich kusov má zadarmo plyšovú hračku. Neskôr však na balení našla informáciu, že cena hračky je zahrnutá v tomto balení.

Skúsený spotrebiteľ, ten ktorý vyhľadáva akcie, má prehľad o cene, akciových cenách a vie, či je akcia skutočná alebo je to iba balamutenie. To, že predajca nie ojedinele predáva za pôvodné, nie akciové ceny, v spotrebiteľskom združení S.O.S zaznamenali. Riešenie je jednoduché - predložiť pokladničný doklad o zaplatení tovaru a vrátiť tovar so súčasným odstúpením od zmluvy a žiadosťou o vrátenie kúpnej ceny.

Brániť sa je podľa Michala Fábera z popradskej Spoločnosti ochrany spotrebiteľov  S.O.S. jednoduché. Spotrebitelia zvyčajne nakupujú akciové tovary s tzv. barličkou - s letákom a ceny porovnávajú. Ak je cena deklarovaná od určitého dátumu ako znížená, je nespochybniteľné, že za takú ju musí predajca predávať. Pozor si treba dať na informáciu, podľa ktorej síce akcia platí od nejakého obdobia, avšak iba do vypredania zásob.

„Následne nastupuje cena pôvodná, pred znížením. Tak ako napríklad v dnešný deň. Market Kaufland vyhlásil akciu na  - Spišskú borovičku - cena 5,49 eura za 0,7 litra a už po 15 minútach od otvorenia po tomto tovare zľahla zem."

Spotrebitelia nakupujú niekedy v obrovských množstvách, mávajú plné vozíky – už dva týždne pred sviatkami a niekedy až po sviatkoch zisťujú, že vlastne preplatili, alebo inak, že kupovali za cenu pôvodnú, respektíve novú, nie akciovú. Stáva sa to v zhone, keď sa kupuje množstvo zľavneného tovaru, bez toho, aby si to pri pokladnici skontrolovali. 

Podľa M. Fábera treba porovnávať, kontrolovať, upozorňovať predajcov. Aj v prípade použitého či skonzumovaného tovaru, ak disponujeme potvrdením o kúpe s cenou pôvodnou, nie akciovou, avšak kúpa bola zaznamenaná v akciovom období, je potrebné uplatniť reklamáciu s odôvodnením, že žiadame vrátiť rozdiel medzi akciovou cenou a cenou za ktorú sme v "akciovom" období tovar kúpili.

„Ale stále platí, ak nepochodíme verbálnou argumentáciou, tak uplatňujeme reklamáciu a žiadame potvrdenie o jej prijatí."

Smernica EÚ potierajúca nekalé obchodné praktiky nevznikla len kvôli slovenským obchodníkom. V celej  Európe existoval a naďalej existuje problém nekalých obchodných praktík. Nejde iba o slovenský problém. Pokiaľ sa stretnete v obchode s takouto praktikou, môžete kontaktovať Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktorá má v kompetencii kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

Za porušenie povinností v zákone o ochrane spotrebiteľa môže dať obchodná inšpekcia pokutu do 66 400 eur, za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov až do 166-tisíc eur.

Po ukončení správneho konania, SOI zverejňuje rozhodnutia, v ktorých bola uložená sankcia na www.soi.sk. Tieto sú uvedené v súbore Právoplatné rozhodnutia - I. stupňové a II. stupňové.

Zákon o ochrane spotrebiteľa považuje za nekalé obchodné praktiky:

• klamlivé obchodné praktiky (klamlivé konanie a klamlivé opomenutie § 8)
• agresívne obchodné praktiky (§ 9)

Klamlivé obchodné praktiky v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a klamlivej reklamy boli preukázané v roku 2011 v 254 prípadoch, v roku  2012 v 276 prípadoch, v roku 2013 v 328 prípadoch a v tomto roku do 31. júla v 170 prípadoch.

Na čo by si mali dať spotrebitelia pozor?

Slovenská obchodná inšpekcia radí, aby si spotrebitelia pred kúpou uskutočnili malý prieskum trhu a to podľa ponuky napríklad typov výrobkov a cien.

"Nielenže môžu ušetriť, ale hlavne si môžu vybrať kvalitné a bezpečné tovary, aby boli správne označené, ku ktorým je priložený aj riadne a správne preložený návod na používanie v slovenskom jazyku. Nezabudnúť si odložiť doklad o kúpe a záručný list a skontrolovať, aké sú podmienky a spôsob reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonávaní záručných opráv.  Ak to charakter výrobku umožňuje - nechať si výrobok predviesť. Je to veľmi dôležité," hovorí Petra Blehová zo Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Záručné podmienky

V prípade akciového tovaru platia také isté záručné podmienky vrátane 24-mesačnej záruky, teda také ako aj pri regulérnom tovare.

"Záruka sa nevzťahuje len na tú chybu, na ktorú bol spotrebiteľ pri kúpe upozornený, alebo pre ktorú bola znížená cena a táto chyba bola vyznačená aj v doklade o kúpe," vysvetľuje P. Blehová.

Záručný list vo všeobecnosti predávajúci nemusí k predávanému výrobku vydať. Ak záruka tovaru nepresahuje zákonom určenú dobu 2 roky, predávajúci je povinný vydať záručný list len na žiadosť spotrebiteľa. Ak je záručná doba dlhšia, ako 2 roky, predávajúci je povinný vydať záručný list. Tento sa vydáva a potvrdzuje pri predaji výrobku. Ak sa vyžaduje uvedenie výrobku do prevádzky inou osobu, napríklad odborným servisom, tak tento potvrdzuje záručný list pri uvedení do prevádzky. Niektorí predajcovia potvrdzujú záručný list aj neskôr, čo si so spotrebiteľom vopred dohodnú.

1. Obchod vypredáva aj to, čo nemá

Najväčší "akciový" škandál si starší slovenský spotrebiteľ ešte určite pamätá. Vyvolal ho obchodný reťazec Carrefour v januári 2005. Za akciami sa vybrali tisíce zákazníkov ešte v noci. Obchod však nemal v zásobe až 70 percent tovaru, ktorý sľuboval v katalógu. Približne polovicu tovaru z katalógu nebolo možné identifikovať podľa čísla, názvu či ceny. Správnu cenu nemalo uvedenú až 60 percent tovaru.

Nalákať na cenovo výhodný tovar sa dá aj dnes veľa spotrebiteľov. Do obchodu utekajú skoro ráno, aby kúpili vysnívaný tovar. V obchode ich však už čakajú len prázdne regály. Obchod mal v akcii len pár kusov tovaru. V takomto prípade sa ale prakticky nemáte ako brániť. Obchodníci našli spôsob ako so zákazníkom vykývať -  do letáku uvedú, že tovar je k dispozícii iba do vypredania zásob. Pre obchodníka však akcia nedopadne zle - spotrebiteľ nakúpi všeličo iné, aby z obchodu neodchádzal naprázdno.  Takýmito praktikami však reťazce porušujú zákon, obchodná inšpekcia môže postihnúť obchodníkov, čo lákajú na tovar, z ktorého majú v regáloch len pár kusov.

2. Nadhodnotené ceny

Spotrebiteľ, ktorý nemá dobrý prehľad v cenách tovarov sa akciami dá ľahko oklamať. Obchodník má na to overený trik - krátko pred akciou účelovo nadhodnotí cenu tovaru a potom naň vylepí nálepku o veľkej 50 percentnej zľave. V skutočnosti zákazník za tovar v akcii zaplatí často viac ako pred akciou. Napríklad Slovenská obchodná inšpekcia pri zľavovom ošiali v spomínanom Carrefoure zistila porovnaním cien z katalógu a posledných predajných cien pred výpredajom, že pri 39 percentách tovaru bola stanovená vyššia cena, ako mala byť.

3. Zle vypočítaná percentuálna zľava

Slováci v obchodoch siahajú na tovar označený výraznou ceduľou AKCIA často bez rozmyslenia. Aj ostražitý zákazník však môže na akciu doplatiť. Pri nákupe by totiž potreboval kalkulačku, aby si mohol prepočítať výšku percentuálnej zľavy. Tá býva v skutočnosti nižšia ako na letáku. Reťazec počíta zľavu z vymyslenej či nadhodnotenej ceny.

Obchodná inšpekcia tvrdí, že ak pri výpredajoch uvedie predávajúci výšku zľavy v percentách, alebo starú cenu, respektíve obidva údaje, v tom prípade musia byť pravdivé.

Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobku alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu.

4. Iná cena na letáku a iná v pokladni

Ak je suma uvedená v letáku, musí platiť aj v obchode. Často to tak nie je a až doma spotrebiteľ zistí, že zľava bola nižšia. Predajcovia sa v takomto prípade často obhajujú tým, že došlo k tlačovej chybe. Pokiaľ je však v letáku uvedená istá suma, musí za ňu zákazník tovar aj kúpiť.

Obchod v akcii propaguje výhodný nákup 3 + 2 zadarmo. Pri platení však túto výhodu nezohľadnil a naúčtoval dva výrobky za plnú cenu. Ako sa brániť? Takýto akciový tovar si dávajte blokovať ako posledný, tak lepšie dokážete skontrolovať výšku zľavy.

Ak je akciová cena zhodná so starou cenou, SOI to kvalifikuje ako nesprávne označenie predajných cien a ich nesúlad s cenami v cenovej evidencii, čo je vlastne klamanie spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

"Pokiaľ sa vyskytnú nesprávne ceny na reklamnom letáku s cenou v cenovej evidencii, ide o klamlivú reklamu podľa zákona o reklame. SOI sa s takýmito prípadmi stretáva sporadicky," konštatuje P. Blehová.

Seriál S.O.S. pre spotrebiteľa (všetky časti a RSS) pripravujeme v spolupráci s Európskym spotrebiteľským centrom v SR, Slovenskou obchodnou inšpekciou a Spoločnosťou ochrany spotrebiteľov S.O.S. Poprad.