Podľa informácií denníka Bild sa západné bezpečnostné služby a politici obávajú, že rokovania, ktoré sa začali v Rijáde, by mohli viesť k ukončeniu prítomnosti amerických jednotiek vo veľkej časti Európy.
Východoeurópsky bezpečnostný predstaviteľ povedal: „Podľa našich informácií ide o Putinove požiadavky z roku 2021 – stiahnutie amerických jednotiek zo všetkých štátov NATO, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1990.“
Skutočne, v decembri 2021, pred začiatkom vojny na Ukrajine, Vladimir Putin požadoval, aby NATO opustilo svojich členov v strednej a východnej Európe a stiahlo svoje jednotky späť k hraniciam z roku 1997 – z území, ktoré po Jaltskej dohode patrili do ruskej sféry vplyvu.
Európski predstavitelia sa domnievajú, že Trump by mohol súhlasiť so stiahnutím amerických jednotiek z Pobaltia a možno aj ďalej na západ. EÚ by tak zostala bezbranná voči ruskej armáde, obáva sa Financial Times.
Zvyšok Európy sa musí pripraviť na hlboké zmeny, ak sa D. Trump a V. Putin dohodnú.
Cristian Diaconescu, náčelník štábu a poradca rumunského prezidenta pre obranu a národnú bezpečnosť, v stredu povedal, že americká delegácia odmietla požiadavku Moskvy, no neexistujú žiadne záruky, že Washington nakoniec neustúpi V. Putinovi s cieľom podporiť obchodné vzťahy s Ruskom.
Ruský prezident sa už dlho snaží obnoviť sféru vplyvu svojej krajiny vo východnej Európe, v súlade s dohodou, ktorú na konci druhej svetovej vojny dosiahli USA, Spojené kráľovstvo a Sovietsky zväz na mierovej konferencii v Jalte.
„Máme tu starú ruskú myšlienku odstrániť USA z európskej bezpečnostnej architektúry a ponechať Východoeurópanov v ruskej sfére vplyvu,“ povedal Sandu-Valentin Mateiu, rumunský obranný analytik a bývalý námorný veliteľ a spravodajský dôstojník.
„Až doteraz bola odpoveď USA nie – ale som presvedčený, že Rusko bude v snahe pokračovať.“ To bola ich stratégia a hlavná politika odvtedy, čo sa V. Putin dostal k moci.
„Ak Trump dokáže predať Ukrajinu Rusku, mohol by, žiaľ, urobiť to isté s pobaltskými štátmi alebo Poľskom,“ obáva sa Bartosz Rydliński, asistent profesora politiky na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave.
Bezbranná Európa
Európa už od 50. rokov minulého storočia diskutuje o vlastnej bezpečnostnej architektúre, avšak zatiaľ sa nikam neposunula. Jej bezpečnosť do značnej miery závisí od Spojených štátov.
USA majú v Európe umiestnených 90-tisíc vojakov, no „Američania sú nepostrádateľným spojencom,“ povedal jeden európsky minister zahraničných vecí pre Financial Times. „Bez nich nemôžeme viesť žiadnu komplexnú vojenskú operáciu ani vykonávať jednoduché úlohy.“
„Je to fantastická správa, že [Európa] teraz vyrába obrovské množstvo delostreleckých granátov pre Ukrajinu. Ale čo pokročilá munícia, rakety dlhého doletu, zbrane novej generácie? Preto je to celé o Amerike,“ dodal ďalší vysoký predstaviteľ.
Európa má tiež kritický nedostatok munície s dlhým doletom a masových vojenských logistických platforiem, uviedli predstavitelia NATO.
Snáď najväčšou strategickou otázkou, ktorej Európa čelí, je budúcnosť amerického jadrového dáždnika, najmä taktických jadrových zbraní, ktoré európskym štátom chýbajú. Francúzsko a Spojené kráľovstvo, dve jadrové mocnosti kontinentu, majú spolu približne 515 jadrových hlavíc. Ide však väčšinou o strategické zbrane, ktoré ležia na vrchole rebríčka jadrovej eskalácie.
Európske štáty NATO by stratili prístup k americkým taktickým jadrovým zbraniam určeným na ničenie konkrétnych cieľov, na rozdiel od strategických jadrových hlavíc, ktoré sú určené na zničenie celých miest.
Masívne výdavky na zbrojenie
Čo to všetko znamená? Výdavky na obranu budú musieť vzrásť na štyri až päť percent HDP, čo bolo bežné počas studenej vojny. Vyššie výdavky na obranu, najmä ak sa niektoré vynaložia na americké zbrane, by mohli presvedčiť D. Trumpa, aby zostal v NATO, no Európa musí počítať s tým, že americká podpora nie je zaručená, píše Economist.
Nový cieľ si vyžiada dodatočné výdavky vo výške viac ako 300 miliárd eur ročne. Aby to Európa zvládla, bude musieť znížiť sociálne výdavky. Angela Merkelová, bývalá nemecká kancelárka, hovorievala, že Európa predstavuje sedem percent svetovej populácie, 25 percent jej HDP, ale 50 percent jej sociálnych výdavkov.
Najťažšia však bude politika. Pedantská posadnutosť EÚ procesmi a zoskupeniami spomaľuje rozhodovanie, vynecháva kľúčových aktérov, ako je Británia, a dáva váhu krajinám ako Maďarsko či Slovensko, ktoré chcú sabotovať spoločnú európsku obranu.
Ak sa Európa nezjednotí, môže sa pod tlakom rastúcich problémov roztrieštiť. Otázkou je, či bude táto zmena riadená, alebo chaotická. Európa premárnila príležitosť pripraviť sa na prvú možnosť a teraz čelí druhej.
Aj keby bol na Ukrajine dohodnutý mier, neznamená to, že bude trvalý. Európske mocnosti musia vypracovať plány a štruktúry, aby odradili Rusko od opätovného útoku na Ukrajinu či ďalšie krajiny východnej Európy.
Európa má ešte čas
V šoku, ktorý Európa zažíva pri snahe D. Trumpa spriateliť sa s V. Putinom, má predsa len jedno šťastie – aktuálnu ruskú slabosť.
Namiesto trojdňovej operácie trvá vojna už tri roky a ukázala, že ruská armáda je neporovnateľne slabšia, než bola sovietska. Ruská vojenská mašinéria beží naplno, no jej nedostatky sú veľké. Opäť raz ich vypĺňa vysokými stratami pechoty.
Ruská invázia na Ukrajinu ukázala, že v globálnom meradle nepredstavuje konvenčnú vojenskú hrozbu. Predstavuje síce riziko pre Európu, no Európania ju dokážu zvládnuť, analyzuje situáciu Geopolitical Futures Georga Friedmana.
Aj keď je pravdepodobné, že ruská ekonomika dlhodobo neustojí vysoké vojenské výdavky a verejná mienka sa ešte zhorší, v diktatúre nie je možné predpovedať výsledok. Kým ruská armáda aktuálne nepredstavuje veľkú hrozbu, po páde Ukrajiny a ďalšom zbrojení by sa ňou pre východnú Európu mohla stať.
