V Srbsku to stále vrie. Tisíce študentov sú už mesiace v uliciach a volajú po predčasných voľbách. Prezident Aleksandar Vučić sa síce ešte drží pri moci, no jeho pozícia sa po takmer ôsmich mesiacoch protestov trasie ako nikdy predtým.
Všetko odštartovala tragédia. Minulý rok v novembri sa v Novom Sade zrútila strecha novo zrekonštruovanej železničnej stanice. Zahynulo šestnásť ľudí. Opoziční lídri a verejnosť okamžite hovorili o korupcii a šlendriánstve pri štátnych zákazkách.
A. Vučić síce obetoval premiéra a vládu prerobil, no protesty tým neutíchli. Študenti najprv odmietali spoluprácu so slabou a rozhádanou opozíciou. Žiadali len spravodlivosť pre obete a lepšie spravovanie krajiny. V marci však pritvrdili a začali volať po predčasných voľbách.
Strach v Prezidentskom paláci
A. Vučić, ktorý dominuje srbskému politickému životu od roku 2012, sa doteraz vždy dokázal vyhrabať z protestných vĺn. Prežil aj masové protesty proti ťažbe lítia, ktorú Európska komisia tento rok označila za „strategicky významnú“.
Pod Vučićom si Srbsko hrá dvojitú hru. Formálne kandiduje do EÚ, no zároveň udržiava dobré vzťahy s Ruskom aj Čínou. Dodáva dokonca zbrane Ukrajine, no médiá a inštitúcie doma ovláda železnou rukou. Jeho Srbská pokroková strana (SNS) je politicko-klientelistický stroj: pracovné miesta za hlasy, kontrola médií, lojalita za výhody. Vo voľbách 2023 SNS vyhrala predčasné hlasovanie.
Teraz však Vučića protesty znervózňujú. Obviňuje študentov, že sú platení zo zahraničia, a hovorí o pokuse o štátny prevrat. Útočí aj na mimovládky, ktoré prijímajú peniaze zo zahraničia. EÚ síce za poslednú dekádu naliala do srbskej občianskej spoločnosti 64 miliónov eur, no to je len zlomok oproti peniazom, ktoré dostáva samotná vláda. Podobné teórie rozvíja aj minimálne jeden stredoeurópsky premiér. Nebezpečné paralely sú zrejmé. Keď sa moc stretne s kritikou, odpoveďou nie je sebareflexia, ale hľadanie zradcov a cudzích agentov. A kým doma strašia ľudí zahraničnými sprisahaniami, chodí sa po „rady“, ako priskrutkovať režim, do Moskvy či Pekingu. Lebo ak niekde vedia, ako umlčať nepohodlných, je to práve tam.
Najväčšie protesty v dejinách
15. marca vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí. Niektorí hovoria, že to bola najväčšia demonštrácia v dejinách Srbska. Polícia proti davu nasadila zvukové delá. Na zemi ostávali zranení policajti aj demonštranti. EXIT festival, ktorý po balkánskych vojnách vrátil Srbsko na kultúrnu mapu sveta, prišiel o vládne financie za to, že podporil študentov. Tento rok tak bude v Novom Sade posledný.
26. júna demonštrovalo v Belehrade desaťtisíce ľudí. Polícia chránila parlament aj vládne budovy. Prezident opäť hovoril o zahraničných intrigách, no žiadne dôkazy nepredložil. Pár dní pred posledným veľkým protestom polícia zatkla asi desiatku aktivistov. Obvinila ich z pokusu o zvrhnutie ústavy a terorizmus. Všetci vinu popreli.
Police in Serbia have fired tear gas and arrested protesters in Belgrade demanding snap elections and an end to President Aleksandar Vucic’s 12-year government.
— Tefara prosperous 🇮🇷 🇷🇺 (@am_tefara) June 29, 2025
The protest on Saturday was held after nearly eight months of persistent dissent led by Serbia’s university students pic.twitter.com/nL5usgSTKm
Napriek Vučićovým snahám demonštrácie neutíchajú. Slavia námestie v Belehrade a priľahlé ulice sa naplnili davom. Odhady sa líšia – polícia hovorí o 36-tisíc ľuďoch, nezávislí pozorovatelia hlásia až 140-tisíc.
Zatiaľ čo študenti kričali „Chceme voľby!“, Vučićova SNS zvážala do metropoly vlastných priaznivcov autobusmi. Na tričkách mali nápisy „Srbsko nedáme“. V centre Belehradu stoja v stanoch už od marca.
A. Vučić vie, že riskuje. V dvoch malých mestách, kde SNS tradične získavala takmer 80 percent hlasov, ledva vyhral júnové lokálne voľby. Predčasné celonárodné voľby preto odmieta. Zároveň sa však snaží študentov rozhádať. Univerzity zostali zavreté, vláda im prestala platiť účty. Profesori dostávajú len 12,5 percenta platov, lebo – vraj – neučia.
Blokáda univerzít. A strach z čistiek
Rektor Belehradskej univerzity Vladan Djokić vyjednáva s vládou, aby sa aspoň letné prednášky uskutočnili online. Študentom by to umožnilo dokončiť ročník a zapísať sa na budúci. V. Djokić má medzi mladými rešpekt, no čelí vykonštruovaným obvineniam. Varuje, že ak blokáda univerzít potrvá, vláda môže spustiť čistky medzi akademikmi. Aj proti nemu.
Ak by však prišiel o funkciu, mal by voľné ruky. A možno by sa stal jednou z hlavných tvárí Srbska po Vučićovi.
Prezidentovo druhé funkčné obdobie sa končí v roku 2027. Vtedy by sa mali konať aj parlamentné voľby. Kritici Vučića obviňujú z prepojení na organizovaný zločin, násilností proti politickým oponentom či obmedzovania slobody médií. On všetko odmieta.
A. Vučić tvrdí, že Srbsko smeruje do EÚ. No zároveň drží líniu s Moskvou aj Pekingom. Srbsko odmieta uvaliť sankcie na Rusko za vojnu na Ukrajine. A hoci oficiálne srbský prezident hovorí o európskej budúcnosti, doma sa drží populistickej rétoriky, cenzúry a autoritatívnych praktík.
Protesty zatiaľ trvajú. A Vučić, ktorý roky pôsobil neotrasiteľne, prvý raz pôsobí ako muž, ktorý si už nie je istý, či mu moc ostane v rukách.
