Ruský export napriek sankciám prekvitá. Nejde o omyl západnej politiky, ale premyslený ťah

Sankcie voči Rusku sú jedným z hlavných bodov rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ruskom v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Zatiaľ čo jedna skupina pozorovateľov presadzuje ich dlhodobé zachovanie, iní veria v ich skoré uvoľnenie. Podľa agentúry Bloomberg však tieto opatrenia postupne strácajú na efektivite, keďže ich vymáhanie je menej prísne a obchádzanie sankcií sa stáva bežnou praxou.

Ako komoditná veľmoc má Rusko zásadný vplyv na svetové trhy. Patrí medzi päť najväčších producentov ropy, hliníka a pšenice. Pred začiatkom vojny na Ukrajine v roku 2022 dodávalo Európe štvrtinu ropy, polovicu uhlia a takmer 40 percent plynu. „Hoci vojna narušila obchodné vzťahy, ruská produkcia ostala stabilná a v niektorých sektoroch sa dokonca zvýšila,“ uvádza Bloomberg.

Táto kontinuita nie je náhodná. Podľa spoluautora knihy Svet na predaj Javiera Blasa stáli západní politici pred dilemou: úplne zakázať dovoz ruských surovín, čo by mohlo vyvolať ekonomický šok, alebo ponechať obchodné kanály otvorené a tým nepriamo financovať vojnu. Nakoniec zvolili kompromis – sankcie s možnosťami ich obchádzania, čo umožnilo pokračovanie exportu.

Ruský export sa nezastavil

Zrušenie sankcií by nemuselo okamžite viesť k zlacneniu komodít, napriek častým tvrdeniam. Príkladom je ruská ropa, ktorej produkciu neobmedzujú západné opatrenia, ale záväzky v rámci OPEC+. Od konca roka 2021 klesla jej ťažba z 11,3 na 10,7 milióna barelov denne, pričom podobný trend zaznamenali aj ďalší producenti OPEC+, napríklad Saudská Arábia. To naznačuje, že objem dodávok je predovšetkým výsledkom politiky kartelu, nie sankcií.

Podobný vývoj možno sledovať aj pri poľnohospodárskych komoditách. Napriek finančným obmedzeniam si Rusko udržalo silný export pšenice, ktorý v rokoch 2023/2024 dosiahol rekordných 55 miliónov ton, čo predstavuje o 60 percent viac než v rokoch 2021/2022. Vzostup zaznamenal aj hutnícky priemysel – ruská produkcia hliníka v minulom roku dosiahla 3,8 milióna ton, najviac za posledné desaťročie.

Výnimkou je zemný plyn, pri ktorom Moskva vedome obmedzila dodávky do Európy. Napriek tomu niektoré krajiny stále importujú ruský plyn v rekordných množstvách aj po viac než troch rokoch vojnového konfliktu.

Ruský plyn prúdi aj na Slovensko