Predvolebné nálady vo viacerých európskych štátoch naznačujú širší trend. Viacerí lídri v strednej Európe narúšajú jednotu Európskej únie a NATO a v kritickom momente ponúkajú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nových spojencov.
Nacionalistický obrat v krajinách ako Slovensko, Rakúsko, Chorvátsko či Maďarsko zásadne ovplyvňuje podporu Ukrajiny práve v čase, keď je prezident Volodymyr Zelenskyj pod tlakom a Donald Trump sa po návrate do Bieleho domu snaží presadiť ukončenie vojny. D. Trump nariadil hneď v prvých dňoch jeho mandátu zastavenie medzinárodnej pomoci, aj pre Ukrajinu. Bez amerických peňazí bude financovanie vojnovej ekonomiky Kyjevom neudržateľné.
Geopolitická situácia hrá do karát aj lídrom krajín v stredoeurópskom regióne. Robert Fico, ktorý minulý mesiac navštívil V. Putina v Kremli, aby rokoval o dodávkach plynu, čo ukazuje, ako rýchlo sa môže zmeniť politická orientácia krajiny. Zo Slovenska, ktoré patrilo k najhlasnejším obhajcom Ukrajiny, spravil štát, ktorý čoraz častejšie opakuje ruskú interpretáciu vojny, píše portál Bloomberg.
Ficove postoje sú v súlade s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý už dlhé roky spochybňuje podporu EÚ pre Kyjev a vyzýva na ukončenie sankcií proti Rusku.
„Orbán už nie je osamotený,“ tvrdí Gábor Györi, politický analytik z Policy Solutions v Budapešti. „EÚ bude čoraz častejšie paralyzovaná, pretože sa bude musieť vyrovnávať s odporom nacionalistických lídrov“. Podľa neho tieto populistické politické zoskupenia získavajú podporu rýchlejšie ako v iných častiach Európy, keďže obyvatelia pripisujú vysoké ceny energií práve vojne na Ukrajine. Mnohí už nadobudli presvedčenie, že za dlhotrvajúci vojnový stav je zodpovedný „tvrdohlavý“ V. Zelenskyj. Tento trend prispel k nárastu vplyvu krajne pravicových hnutí, ktoré sa okrem iného ostro stavajú proti prisťahovalectvu, odsudzujú pomoc Kyjevu a nadväzujú vzťahy s Trumpovou administratívou.
Nové politické aliancie
Rakúsko sa pripravuje na prvého krajne pravicového kancelára od druhej svetovej vojny. Herbert Kickl už jasne deklaroval, že podpora sankcií proti Rusku je v rozpore s tradičnou rakúskou neutralitou.
Chorvátsky prezident Zoran Milanović, bývalý sociálny demokrat, si v januári s prehľadom zabezpečil znovuzvolenie. Počas svojho mandátu opakovane kritizoval vojenskú pomoc Kyjevu, vetoval výcvik ukrajinských vojakov a označil rozširovanie NATO za „hlboko nemorálne“. Washington a NATO obvinil z vedenia „zástupnej vojny s Ruskom“ prostredníctvom Ukrajiny – čo mu vynieslo pochvalu od ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Nárast radikálnych síl
Rumunsko čaká volebný reparát. Călin Georgescu, kandidát krajnej pravice sa v novembri 2024 prekvapivo dostal do druhého kola prezidentských volieb.
Jeho cesta k moci sa skončila po tom, čo rumunský ústavný súd na základe bezpečnostných obáv anuloval výsledok volieb a nariadil nové hlasovanie na máj tohto roku. C. Georgescu sa odvtedy ostro pustil do politického establišmentu. „Vlna prichádza,“ povedal v rozhovore s americkým krajne pravicovým moderátorom Alexom Jonesom, pričom výsledky volieb v Rakúsku a Chorvátsku označil za súčasť „snehovej gule suverenity“.
V Českej republike má podľa prieskumov bývalý premiér Andrej Babiš značný náskok pred vládnou koalíciou. V Slovinsku je pravicový opozičný líder Janez Janša jedným z favoritov budúcoročných volieb. V Bulharsku prezident Rumen Radev opakovane vyzval na zrušenie sankcií proti Moskve.
A. Babiš spolu s V. Orbánom a H. Kicklom vytvorili novú politickú koalíciu v Európskom parlamente s názvom „Patrioti pre Európu“. Jej agenda je zameraná na zníženie moci Bruselu a obhajobu národnej suverenity. A. Babiš v nedávnom rozhovore pre CNN Prima News vyhlásil: „Ak má Trump MAGA, my v Európe musíme mať MEGA“ (Make Europe Great Again).
Bloomberg označuje slovenský politický vývoj za „najviditeľnejší posun v regióne“. R. Fico síce poprel, že by chcel krajinu vyviesť z EÚ a NATO, no ešte predtým vyhlásil, že tieto inštitúcie môžu skončiť „na smetisku dejín“. Následne obvinil organizátorov protivládnych protestov, médiá a opozíciu zo snahy o „štátny prevrat“.
Podľa Grigorija Mesežnikova, šéfa think-tanku Inštitút pre verejné otázky, Ficova rétorika odráža širší problém v rámci EÚ. Stále viac predstaviteľov presadzuje záujmy Ruska, namiesto toho, aby podporovali jednotný európsky postoj.
„Stali sa trójskym koňom, ktorý robí rozhodnutia výhodné pre Moskvu. Tie však môžu mať katastrofálne následky pre celú Európsku úniu,“ varuje G. Mesežnikov.

Ukrajina je pripravená nahradiť Maďarsko v EÚ a NATO, ak bude pokračovať v proruskej politike
