Ruská opozícia sa rada zaodieva do rúcha demokracie, no pri téme skutočnej dekolonizácie Ruska zrazu stráca hlas. Zatiaľ čo v Európe rozpráva o slobode, doma ignoruje hlasy tých, ktorých režim najviac dusí — etnických menšín. Práve tie sa totiž v Putinovej vojne stali poslušnými štatistami a obetným baránkom v jednom.

Keď ruský opozičný politik Vladimir Kara-Murza 11. apríla rečnil pred francúzskym Národným zhromaždením, nevolal po tom, aby sa Kremeľ zrútil v plameňoch porážky. V jednej z odpovedí však prekvapil poznámkou, že etnickí Rusi majú vraj „psychologický problém“ zabíjať Ukrajincov. Vraj sú si príliš podobní — rovnaký jazyk, náboženstvo, spoločná história. Skrátka, vraždiť svoj obraz v zrkadle nie je jednoduché.

Tento výrok, ktorý by mal podľa neho odznieť na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, vyvolal vlnu kritiky nielen medzi Ukrajincami, ale aj medzi predstaviteľmi etnických menšín v Rusku. Kara-Murza sa bránil, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu a neobsahovali žiadne „imperialistické myšlienky“.

Reakcia ukázala, aká výbušná je debata o „dekolonizácii“ Ruska – pojmu, ktorý pre niektorých predstavuje hrozbu jednoty krajiny, no pre iných nevyhnutné vyrovnanie sa s imperiálnou minulosťou, píše portál Kyivindependent.

Kolonializmus ako základ vojny

Podľa Alexandry Garmažapovovej, exilovej novinárky a aktivistky z Buriatska (regióne na ruskom Ďalekom východe) je dekolonizácia predovšetkým o zbavení sa imperiálneho myslenia. Zdôrazňuje, že rasizmus a zaobchádzanie s etnickými menšinami sú priamo prepojené s vojnou proti Ukrajine.

Historici ako Botakoz Kassymbekova alebo Alexander Etkind vnímajú dekolonizáciu ako demokratizačný proces – schopnosť národov v rámci Ruskej federácie rozhodovať o vlastnej budúcnosti, jazyku, politických štruktúrach.

Ruské republiky síce na papieri disponujú autonómiou, no v realite nemajú právomoc odtrhnúť sa od federácie. A pokusy o reálnu samostatnosť končili krvavo – ako v prípade Čečenska v 90. rokoch. Zmeny v legislatíve či konštitúciách, ako napríklad zákaz používania titulu „prezident“ v Tatarstane, len ilustrujú, ako hlboko Moskva centralizuje moc.

Ruská opozícia a slepé miesto

Z exilu sa ruská opozícia tejto téme skôr vyhýba, alebo ju zľahčuje ako hrozbu celistvosti štátu. Júlia Navaľná napríklad odmietla potrebu rozdeliť ľudí s „rovnakou kultúrou“.

Kara-Murza v rozhovore pre americký portál Vox dokonca nazval myšlienku dekolonizácie „darom pre Putinovu propagandu,“ pretože posilňuje naratív, že Západ nenávidí Rusko.

Istú nádej však vzbudil ruský opozičný politik Iľja Jašin, ktorý na fóre vo Varšave pripustil, že nová federálna ústava by mala obsahovať právo na odtrhnutie. Nevidí síce reálnu vôľu republík ako Tatarstan odtrhnúť sa, no považuje za dôležité, aby takéto mechanizmy existovali – podobne ako v Kanade či Nemecku.

A. Garmažapovová nežiada len slabší centralizmus. Volá po hlbokej systémovej zmene. V roku 2022 spoluzaložila nadáciu Free Buryatia Foundation, ktorá pomáha Buriatom odmietajúcim bojovať vo vojne a podporuje demokratické iniciatívy. Pre Kremeľ sa stala „cudzím agentom“ a „extrémistkou“. Po rozhovore pre ukrajinské médiá ju odsúdili v neprítomnosti na sedem rokov väzenia.

„Potrebujeme budovať inštitúcie a systém bŕzd a protiváh v regiónoch. Samotná autonómia nestačí,“ hovorí A. Garmažapovová.

Propaganda, identita a manipulácia

Buriatsko je dnes ekonomicky aj politicky závislé od Moskvy, pričom patrí medzi najchudobnejšie regióny Ruska. Práve tieto republiky sú zásobárňou regrútov do vojny. Dlhoročná rusifikácia jazyka aj vedomia spôsobila, že niektorí Buriati vnímajú príslušnosť k Rusku ako súčasť niečoho veľkého a silného. Čoraz viac príslušníkov buriatskej menšiny sa však búri.

Náboženskí lídri, ako hlava ruských budhistov Damba Ajushejev síce otvorene podporujú vojnu, údajne na obranu „ruského sveta“. Napriek tomu však Kremeľ nedokáže presvedčiť menšiny, že sú rovnocennou súčasťou spoločnosti. Obmedzuje študentom z regiónov prístup na univerzity v Moskve a Petrohrade - aj to odhaľuje realitu diskriminácie.

Mnohé národy v Rusku, ktoré počas storočí čelili asimilácii a represiám, už nevidia budúcnosť v centralizovanom štáte, kde sa o ich osude rozhoduje výlučne v Kremli. Napriek tomu, že opozícia zatiaľ nepreukázala záujem o ich podporu, spoločenský tlak a medzinárodná pozornosť môžu otvoriť otázku dekolonizácie Ruska.

Russian,Matryoshka,Dolls,In,The,Handicraft,Mart.,A,Symbol,Of
Neprehliadnite

Z Putina sa stal väzeň vlastného režimu. Rusko je veľmoc na papieri a hanba v realite