Prehrať by mali USA aj Čína, jedna z nich má navrch

Ako by sa mala skončiť obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou? Najlepšie by bolo, aby prehrali obe strany. Prístup Donalda Trumpa je nielen intelektuálne nekonzistentný, ale najmä deštruktívny pre akýkoľvek kooperatívny globálny poriadok.

Niektorí analytici tvrdia, že pád globalizácie je žiaduci. Predstava sveta ovládaného predátorskými veľmocami je však iluzórna — nie je dôvod myslieť si, že takýto svet by bol lepší než ten, ktorý sme dosiaľ poznali. Rovnako ako musí zlyhať americký protekcionizmus, nesmie uspieť ani čínsky merkantilizmus, keďže vytvára závažné deformácie v globálnom hospodárskom systéme, píše Financial Times.

USA dlhé dekády ťažili z výnimočného postavenia, ktoré im umožnilo žiť nad pomery. Na prvý pohľad to nepredstavuje problém — nikto ich nenúti svoje záväzky splatiť. Krajina má navyše viacero spôsobov, ako de facto zbankrotovať — cez infláciu, oslabenie meny alebo finančnú represiu.

Čína nie je jediným protipólom USA, ale je najdôležitejším. Svetová ekonomika sa nedokáže dlhodobo prispôsobovať krajine, v ktorej spotreba domácností tvorí len 39 percent HDP a úspory (a teda aj investície) sú masívne. Práve tieto prebytky prispeli aj k realizácii stratégie „Made in China 2025“, ktorú analytici Rhodium Group označujú za úspešnú. Niet divu, že tradičné priemyselné veľmoci tento čínsky hospodársky stroj desí.

Otázka teda znie: Kto zvíťazí v americko-čínskej obchodnej vojne? Martin Wolf z FT tvrdí, že Čína má navrch, pretože USA sú v očiach mnohých nedôveryhodné a Čína má priestor nahradiť americký dopyt domácim. Čína túto možnosť mala roky, no nevyužila ju. Teraz už musí.

Téma ciel a obchodnej vojny je len jednou časťou širšieho problému. Obchodnú politiku nemožno chápať izolovane. Tvorcovia povojnového obchodného poriadku, najmä John Maynard Keynes, chápali, že jeho udržateľnosť závisí aj od globálnych makroekonomických nerovnováh a menového systému.

Počas prvej fázy po druhej svetovej vojne USA recyklovali bežný účet do úverov. V druhej fáze, do roku 1971, sa tieto prebytky vytratili, čo viedlo k opusteniu zlatého štandardu a prechodu na plávajúce meny. Tento režim fungoval až do nástupu Číny. V dôsledku jej rastu sa stalo neudržateľným, aby USA zostali veriteľom a spotrebiteľom poslednej inštancie.

Trumpov dôraz na bilaterálne dohody je síce škodlivý a nepredvídateľný, ale pravdou je, že starý poriadok vedený USA je dnes neudržateľný. Amerika už nebude pôsobiť ako globálny stabilizačný prvok. Svet, najmä Čína a Európa, bude musieť začať uvažovať úplne inak.