Minulý rok bol pre demokraciu historický – voľby sa konali v krajinách, kde žije takmer polovica svetovej populácie. Napriek tomu najnovší index demokracie od Európskeho univerzitného inštitútu (EUI) ukázal, že išlo aj o rok jej najväčšieho úpadku za posledné dve dekády.
EUI hodnotí úroveň demokracie prostredníctvom bodového systému od nuly do desiatich, pričom zohľadňuje päť kľúčových faktorov: volebný proces a pluralizmus, fungovanie vlády, politickú účasť, politickú kultúru a občianske slobody. Krajiny sú následne zaradené do štyroch kategórií: plnohodnotné demokracie, nedokonalé demokracie, hybridné režimy a autoritárske režimy.
„Celosvetová úroveň demokracie sa oproti historickému maximu z roku 2015 výrazne znížila. Počet ľudí žijúcich v plne demokratických štátoch za rovnaké obdobie klesol z 12,5 percenta na súčasných 6,6 percenta, zatiaľ čo autoritárske režimy ovládajú životy dvoch z piatich obyvateľov planéty,“ uviedol magazín The Economist, ktorý o správe informoval. Zároveň poznamenal, že Nórsko si už 16. rok po sebe udržalo titul najdemokratickejšej krajiny na svete, keď dosiahlo skóre 9,81. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Nový Zéland a Švédsko.
Demokracia upadá aj v Európe
Či už ide o vojnu, pandémiu alebo infláciu, každá kríza otvorila nové možnosti pre populistickú mobilizáciu ekonomických obáv, kultúrnych neistôt a politickej frustrácie. Portál Euronews podotkol, že v júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 získalo zastúpenie najmenej 60 populistických strán, oproti 40 stranám v roku 2019.
Celkovo si populistické hnutia zabezpečili 263 zo 720 kresiel, čo predstavuje približne tretinu parlamentu. Najväčší úspech dosiahli krajne pravicové strany, ako francúzske RN a Bratia Talianska, zatiaľ čo ľavicoví a centristickí populisti zaznamenali skromnejšie výsledky.
Hoci deväť z desiatich najlepších demokracií na svete sa nachádza v Európe, narastajúca nespokojnosť verejnosti zároveň podporuje nástup autokratických strán, ktoré svoje nedemokratické praktiky skrývajú za demokratické inštitúcie.
Christina Schneiderová, profesorka a vedúca katedry na Kalifornskej univerzite v San Diegu, ako príklad uvádza relatívne nové demokracie v Maďarsku, Poľsku či Venezuele. V týchto krajinách sa neliberálne politické strany dostali k moci prostredníctvom legitímnych volieb, no následne využívajú svoju pozíciu na oslabovanie demokratických noriem a inštitúcií, najmä na posilnenie autonómie výkonnej moci.
„Títo lídri podkopávajú demokraciu rôznymi stratégiami, napríklad elimináciou politickej opozície, čím zvyšujú pravdepodobnosť, že zostanú pri moci, aj keď realizujú politiky, ktoré narúšajú demokratické princípy,“ tvrdí Schneiderová.
Podľa prieskumu Open Society Foundations z roku 2023 len 38 percent dospelých Nemcov pevne podporuje demokraciu. Vo Francúzsku je to iba 27 percent, pričom v Taliansku a Poľsku dosahuje podpora menej ako 45 percent. Trend oslabovania demokracie navyše pokračuje aj medzi mladšími Európanmi, ktorí ju podľa prieskumov vnímajú menej záväzne ako staršie generácie.
Ako je na tom Slovensko?
Česká republika a Estónsko sa minulý rok prepracovali do kategórie plnohodnotných demokracií, čím dosiahli významný demokratický míľnik. Ide o ich najlepšie hodnotenie za posledné desaťročie.
Naopak, Francúzsko bolo preradené do kategórie nedokonalých demokracií, čo odráža najmä pokles dôvery vo vládu po tom, ako sa prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v júnových voľbách nepodarilo zabezpečiť legislatívnu väčšinu. Demokracia sa oslabila aj v Rumunsku, kde ústavný súd anuloval prezidentské voľby po odhalení obvinení z ruského zasahovania, porušovania pravidiel financovania kampane a nezákonných taktík na sociálnych sieťach.
Slovensko si naďalej udržiava demokratickú stabilitu, no stále mu chýba bod na to, aby sa zaradilo medzi plnohodnotné demokracie. V rebríčku sa nachádza na 42. mieste, pričom čelí podobným výzvam ako Gruzínsko, Južná Kórea či Srbsko. Medzi ne patrí obmedzovanie médií a vyhýbanie sa protikorupčným opatreniam.
„Európske krajiny sa boria s následkami pandémie, migračnej krízy, vojenských konfliktov a politiky, ktorá namiesto podpory tvorby hodnôt presadzuje nadmerné prerozdeľovanie a zároveň démonizuje podnikanie,“ napísal Josef Ernest pre The Globalist.
Celosvetová situácia sa zhoršuje
Politické práva a občianske slobody sa zhoršili v 60 krajinách, pričom najväčší prepad zaznamenali Salvádor, Haiti, Kuvajt a Tunisko, vyplýva zo správy EUI. Naopak, zlepšenie bolo pozorované v 34 krajinách. Najvýraznejší progres dosiahli Bangladéš, Bhután, Srí Lanka a Sýria. V 11 krajinách došlo k volebnému násiliu, pričom demonštranti sa často stávali terčom neprimeraných zásahov.
„V minulosti bol štandardnou cestou od demokracie k autokratickej vláde vojenský prevrat. Dnes riadne zvolení lídri využívajú výkonné úrady na to, aby zvnútra narušili demokraciu,“ upozorňuje Stephan Haggard, riaditeľ výskumu pre demokraciu a globálne riadenie na IGCC.
Výskum publikovaný v Review of International Organization zároveň odhaľuje nárast nekvalitných volebných pozorovateľov. Títo falošní hodnotitelia legitimizujú zmanipulované voľby, podkopávajú dôveryhodné analýzy a zavádzajú verejnosť. Podľa výskumu Prathera, Cotteria a Sarah Sunn Bushovej z Pensylvánskej univerzity sa počet pochybných monitorovacích subjektov už v roku 2020 vyšplhal na 39 percent.
Spojené štáty ostávajú v kategórii nedokonalých demokracií a ich posun od roku 2023 bol len minimálny. Tento rok však môže priniesť výraznejšie otrasy. Už prvé mesiace Trumpovho druhého funkčného obdobia vyvolali otázky o politickej nestrannosti štátnej správy a priniesli sériu výkonných nariadení s pochybným právnym základom.
„Trumpovo minuloročné víťazstvo bolo prejavom širšieho globálneho odporu voči etablovaným politickým elitám. Teraz je na novozvolených lídroch, aby v roku 2025 ukázali, ako naložia s mocou,“ konštatuje The Economist.
Ďalšie dôležité správy
