V marci maďarská vláda pod vedením Viktora Orbána schválila kontroverzný zákon, ktorý zakazuje akékoľvek zobrazovanie homosexuality osobám mladším ako 18 rokov. Hoci bol legislatívny návrh oficiálne predstavený ako opatrenie na „ochranu detí“, v skutočnosti mal za cieľ potlačiť viditeľnosť LGBTQ+ komunity.

Organizátori tradičného pochodu Budapest Pride sa preto rozhodli zákon vedome ignorovať a odpovedali vlastnou formou. Pôvodný názov podujatia zmenili na „Deň slobody“ a celý pochod rozšírili na týždeň trvajúcu sériu kultúrnych, spoločenských a komunitných akcií po celej Budapešti. Vyvrcholenie nastalo v sobotu 28. júna, keď sa podľa odhadov médií do ulíc maďarskej metropoly zhromaždilo až 200-tisíc ľudí. To, čo malo byť ďalším z každoročných pochodov, sa tak premenilo na jednu z najväčších politických demonštrácií v novodobej histórii krajiny.

Podporovatelia dorazili z celej Európy – medzi nimi známe osobnosti, diplomati aj politickí lídri. Za zmienku stojí prítomnosť približne 70 poslancov Európskeho parlamentu a účasť primátora Budapešti Gergelya Karácsonyho, ktorý podujatie podporil ako oficiálnu mestskú udalosť. Reakcia premiéra Viktora Orbána však na seba nenechala dlho čakať – demonštráciu označil za „hanbu národa“ a obvinil Európsku úniu z organizovania „dekadentného cirkusu“. Tieto vyjadrenia však podľa agentúry Bloomberg len prehĺbili jeho obraz lídra, ktorý je čoraz viac izolovaný od spoločenského diskurzu.

Orbánova pevnosť sa začína rozpadať

Péter Magyar, nový opozičný líder a bývalý člen strany Fidesz, sa rýchlo etabluje ako hlas narastajúceho odporu voči Orbánovej vláde. Jeho rastúca popularita zaznamenala nový impulz počas sobotňajšej demonštrácie, kde vystúpil s jednoznačným politickým posolstvom. V televíznom prejave označil podujatie za „najväčší akt občianskeho odporu proti vláde Viktora Orbána od jeho nástupu k moci v roku 2010“.

Zároveň vyzval občanov, aby nadchádzajúce parlamentné voľby využili ako príležitosť na definitívne ukončenie Orbánovej éry. Jeho prejav bol odvážny, no zároveň zmierlivý – adresovaný nielen liberálnym voličom, ale aj umiernene konzervatívnej verejnosti. „Nejde o ideológiu, ale o obranu ústavy a právneho štátu,“ zdôraznil Magyar.

Aktuálne prieskumy verejnej mienky zverejnené krátko po pochode naznačujú významný posun v politických preferenciách. Vládnuca strana Fidesz zaznamenala pokles podpory o viac než sedem percentuálnych bodov. Po prvý raz sa strana Pétera Magyara dostala pred vládnu koalíciu – a v najväčších mestách už dosahuje nadpolovičnú podporu voličov.

V radoch Fideszu medzitým rastie napätie. Maďarské médiá informujú, že viacerí regionálni funkcionári začínajú kritizovať vedenie strany za „politicky zbytočné hádky“ a zásah proti komunite LGBTQ+ považujú za kontraproduktívny. Hoci si konzervatívne jadro strany zachováva súdržnosť, čoraz viac hlasov volá po zmene rétoriky a menej konfrontačnom prístupe k Západu.

Kampaňový stratég Bálint Ruff prirovnal aktuálnu situáciu k roku 1989, keď rozsiahle verejné protesty prispeli k pádu komunistického režimu. „Toto ešte nie je koniec Viktora Orbána, ale maďarské dejiny poznajú podobné prelomové momenty.“

Ďalšie dôležité správy

Viktor Orbán
Neprehliadnite

Viktor Orbán nechce Ukrajinu v EÚ, kým nevie, čo z nej zostane