Krátko po tom, čo sa z Friedricha Merza na druhý pokus stal nový nemecký kancelár, došlo k stretnutiu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Lídri predstavili víziu silnej a konkurencieschopnej Európy a deklarovali odhodlanie znova naštartovať tzv. francúzsko-nemecký motor. Ten má pomôcť Európskej únii čeliť zásadným výzvam – od potreby posilniť obranu cez podporu Ukrajiny až po zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva v čase amerických hrozieb. Také jednoduché to ale nebude.
Po napätých rokoch pod vedením bývalého kancelára Olafa Scholza sa E. Macron a F. Merz usilujú predstaviť zladené a pragmatické partnerstvo vedené dvoma politicky spriaznenými lídrami, uvádza Politico. Francúzsky prezident hovoril o „novej kapitole francúzsko-nemeckého priateľstva“, zatiaľ čo jeho nemecký náprotivok zdôraznil, že s E. Macronom už teraz cíti „hlboké osobné puto“.
Politická nestabilita v Paríži a napäté verejné financie môžu ale spomaliť akékoľvek spoločné ambície, či už v oblasti obrany, ale aj európskej suverenity. E. Macron čelí nefunkčnému parlamentu a napätým rozpočtovým obmedzeniam. Napriek pozitívnemu tónu medzi Francúzskom a Nemeckom bude partnerstvo oboch lídrov pravdepodobne menej dominantné než mali dvojice ako Giscard-Schmidt či Mitterrand-Kohl. Únia je teraz väčšia, rozmanitejšia a multipolárnejšia.
V snahe odstrašiť Putina vzniká francúzsko-švédsky jadrový dáždnik. Podpis plánuje aj Poľsko
E. Macronovi zostávajú v úrade už len dva roky. Jeho nástupcom síce môže byť proeurópsky centrista, ale nemožno vylúčiť ani scenár víťazstva radikálneho kandidáta z krajnej pravice, prípadne ľavice. Domáca politická situácia je zároveň nestabilná: Francúzsko má už štvrtú menšinovú vládu za posledných 17 mesiacov a čelí riziku vyslovenia nedôvery.
Aj F. Merz čelil hneď v úvode výzvam na domácej scéne – na prvý pokus nebol v Bundestagu zvolený za kancelára, čo vyvolalo pochybnosti o jeho sile v úrade.
Prehlbujúca sa rozpočtová kríza zaťažuje Francúzsko. E. Macron síce opakovane hovorí o potrebe zvýšiť výdavky na obranu až na tri až 3,5 percenta HDP do roku 2030, no dnes Francúzsko reálne vynakladá len okolo dvoch percent. Plánovaný extra výdavok vo výške troch miliárd eur na budúci rok len udrží rozpočet na rovnakej úrovni.
Po vzore Ukrajiny budú USA pýtať nerastné bohatstvo aj od iných. Trump má na muške nové kolónie
E. Macron tak stavia svoje nádeje najmä na vzniku nového spoločného európskeho dlhového nástroja na financovanie obrany. No zatiaľ nie je isté, či F. Merz a jeho veľká koalícia budú ochotní financovať ambície Paríža.
Lídri sa zhodli na podpore Ukrajiny. Nemecký kancelár uviedol, že Nemecko je pripravené poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky, ak dôjde k prímeriu, o ktorom sa rokuje medzi Ruskom a Spojenými štátmi. E. Macron predtým naznačil, že Európa by mala ponúknuť vlastné bezpečnostné záruky Ukrajine – vrátane možného vyslania vojakov – nezávisle od Washingtonu. Berlín a Paríž teda nemusia byť v tejto otázke úplne v súlade. Obaja ale podporujú členstvo Ukrajiny v EÚ.
F. Merz je menej odmietavý voči jadrovej energii než jeho predchodcovia, a teda pravdepodobne prestane blokovať úsilie Francúzska o uznanie „zelenej“ energie z jadra v Bruseli.
Ďalšie dôležité správy
