Európska únia ani po vyše troch rokoch od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu nepretavila diskusie o prechode na vojnovú ekonomiku do reality. Tento koncept však v kontexte rastúceho geopolitického napätia dáva čoraz väčší zmysel. Nedávny odklon Washingtonu v otázke podpory Ukrajiny a NATO už prinútil Brusel prijať odvážnejšie obranné opatrenia.
Je jasné, že európsky obranný sektor sa bude rozrastať, nech sa geopolitická situácia vyvinie akokoľvek. Mobilizácia obranných zdrojov je pre kontinent nevyhnutná, keďže súčasná úroveň hrozby pravdepodobne ešte niekoľko rokov neklesne. EÚ však v tejto oblasti čelí hneď niekoľkým nástrahám.
Blok je pripravený zbrojiť
Vojnová ekonomika znamená, že štát mobilizuje svoje zdroje, výrobnú kapacitu a pracovnú silu tak, aby posilnil vojenské prípravy a výrobu pred alebo počas vojny. Najviditeľnejšou ekonomickou zmenou je v tomto prípade presun priemyselnej výroby z tovarov pre spotrebiteľov na zbrane, muníciu a iné vojenské vybavenie.
Hoci Európa v súčasnosti nevedie žiadnu konvenčnú vojnu, ktorá by si vyžadovala takúto premenu, geopolitická situácia je čoraz nestabilnejšia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen preto už v marci ohlásila vznik obranného plánu s názvom Pripravenosť 2030. Ide o súbor návrhov využívajúcich všetky dostupné finančné páky bloku s cieľom pomôcť členským štátom rýchlo a výrazne zvýšiť výdavky na obranné spôsobilosti.
Plán má potenciál zmobilizovať takmer 800 miliárd eur na posilnenie vojenských kapacít Únie. Pozostáva z piatich častí. Jednou z nich sú úvery pre členské štáty v celkovej hodnote 150 miliárd eur. Ďalšou zas zmiernenie prísnych pravidiel o rozpočtových deficitoch, ktoré umožní krajinám míňať viac financií, čo by mohlo viesť k uvoľneniu ďalších 650 miliárd eur na vojenské výdavky v nasledujúcich rokoch.
Blok kladie dôraz na investície do vlastného obranného priemyslu a snaží sa posilniť odolnosť dodávateľských reťazcov pre kľúčové materiály, akým je pušný prach. „Dochádza k úprave obchodného modelu európskeho obranného priemyslu, keďže sektor sa presúva k štandardizovanej masovej výrobe,“ povedal pre New York Times bývalý vysoký predstaviteľ NATO Camille Grand.
Dá sa povedať, že dôvody prechodu na vojnovú ekonomiku sú rovnako ekonomické ako vojenské. Zbrojársky priemysel má byť novým hnacím motorom hospodárskeho rastu v Európe. Dokonca aj finančne striedme Nemecko koncept podporilo. Hoci Brusel odôvodňuje zvýšenie obranných výdavkov hrozbou zo strany Ruska, na vývoj vojny na Ukrajine bude mať podľa niektorých expertov len malý vplyv.
Existuje názor, že Brusel považuje prechod na vojnovú ekonomiku za spôsob, ako sa vyhnúť zdanlivo nekonečnej hospodárskej recesii a zachrániť upadajúci automobilový priemysel. Ako poznamenal ekonóm Holger Schmieding: „Každému začína byť jasné, že výdavky na obranu majú vykompenzovať straty pracovných miest v automobilovom priemysle.“
Nástrahy vojnovej ekonomiky
Je verejným tajomstvom, že Európa vážne zanedbala svoju obrannú infraštruktúru. Realizácia akejkoľvek iniciatívy na jej posilnenie tak bude prebiehať bolestivo pomaly. Brusel totiž radšej reguluje to, čo už existuje, než posúva veci vpred.
Zvládnutie logistiky vojnovej ekonomiky a zosúladenie rôznych politických záujmov všetkých krajín EÚ bude samo osebe obrovskou výzvou. „Keďže sa Únia skladá z 27 štátov, ktorých ekonomiky sú prepojené jednotným trhom, posun k vojenskej ekonomike je dnes možné dosiahnuť aspoň čiastočne len prostredníctvom centrálnej koordinácie zo strany Európskej komisie, pretože všetky rôzne súčasti európskeho obranného priemyslu sú roztrúsené naprieč blokom,“ zhrnul situáciu pre Euronews profesor Alexander Clarkson. Byrokracia, nedostatok koordinácie a pomalé rozhodovanie pritom podľa politických a priemyselných lídrov spôsobujú meškania, nedostatok dodávok, plytvanie a zdvojenie úsilia.
Jedným z hlavných problémov je aj odlišné vnímanie hrozby zo strany Ruska. Krajiny ako Poľsko, Fínsko či Lotyšsko, ktoré sa k nemu nachádzajú bližšie, presadzujú silnejšie obranné opatrenia. Štáty ďalej na západe zvyknú túto hrozbu vnímať ako menej bezprostrednú. Tento rozdiel tak môže spôsobiť, že členovia EÚ budú prispievať do spoločnej vojnovej ekonomiky nerovnomerným spôsobom. Ak niektoré štáty nadobudnú pocit, že sú ich bezpečnostné obavy prehliadané, hrozí vznik napätia vnútri bloku.
Operačná koordinácia je rovnako náročnou výzvou, a to tak v priemyselnej, ako aj vo vojenskej oblasti. Centralizácia obrannej výroby prináša logistické komplikácie a môže medzi členskými štátmi vyvolať konkurenciu o umiestnenie priemyselných kapacít. Rivalita by v konečnom dôsledku mohla prerásť do politických sporov, ktoré oslabia spoločné obranné úsilie.
Prechod na vojnovú ekonomiku má aj ďalšie potenciálne negatíva. Je možné, že verejnosti sa nebudú páčiť škrty vo financovaní verejných služieb, vyššie ceny a vyššie dane. Príliš rýchly posun smerom k obranným výdavkom môže ohroziť podporu občanov, skôr než dôjde k akýmkoľvek zmysluplným zmenám. A to najmä v prípade, ak hrozba, na ktorú majú vlády reagovať, nebude pôsobiť bezprostredne alebo vierohodne.
Ďalšie dôležité správy
