Kanadská politická scéna si prešla dramatickou transformáciou. Hnacou silou tento raz neboli domáce problémy či kvalita lídrov, ale skôr tlak spoza južnej hranice. Agresívna rétorika amerického prezidenta Donalda Trumpa viedla v Kanade k bezprecedentnej zmene verejnej mienky.
Prieskumy ešte pred tromi mesiacmi naznačovali, že Liberálna strana pod vedením Marka Carneyho utrpí v predčasných voľbách porážku. Potom si D. Trump nedal pozor na ústa a nepriamo sa jej postaral o víťazstvo.
To, že americký prezident vo voľbách otvorene podporoval M. Carneyho rivala Pierra Poilievra, prinútilo mnohých Kanaďanov hodiť hlas kandidátovi, ktorý bude podľa nich schopný postaviť sa zastrašovaniu z Bieleho domu. Premiérov prekvapivý úspech u voličov tak možno pripísať šťastnej zhode náhod než jeho schopnostiam a výsledkom z minulosti.
Zrod Kapitána Kanadu
Kanadský premiér ma za sebou naozaj pozoruhodnú kariérnu cestu. Od stážistu v Goldman Sachs sa vypracoval na guvernéra dvoch z najvplyvnejších centrálnych bánk sveta a napokon na lídra jednej z krajín zoskupenia G7.
V skutočnosti ale jeho volebné víťazstvo vypovedá viac o D. Trumpovej zle vypočítanej stratégii než o M. Carneyho vodcovských kvalitách. Americký prezident sa Kanade opakovane vyhrážal anexiou a ešte ju zaťažil recipročnými clami na import. Do USA pritom putuje až 77 percent vývozov. Od tejto výmeny tovarov závisia dva milióny kanadských pracovných miest.
Rastúci strach Kanaďanov premenil nenápadného technokrata na národný symbol istoty. M. Carneyho premena na „Kapitána Kanadu“ bola skôr produktom okolností než odmenou za jeho výnimočné schopnosti. Kanadský premiér počas kampane opakovane voličom sľuboval, že krajinu ochráni a nevzdá sa bez boja. Viac urobiť nemusel. Ak aj existovali nejaké pochybnosti o výsledku volieb, D. Trumpov posledný predvolebný príspevok na Truth Social ich všetky odohnal. Kanaďanov v ňom totiž vyzval, aby podporili P. Poilievra, čím efektívne spečatil víťazstvo jeho rivala.
Voľby v Kanade vyhrala Liberálna strana premiéra Carneyho, naznačujú prognózy
Prieskum agentúry Léger ukázal, že až 46 percent voličov M. Carneyho považovalo svojho favorita za vhodnejšiu voľbu, pokiaľ ide o boj proti americkému prezidentovi. Takmer polovica z nich ako dôvod uviedla politikovu „pokojnú a stálu“ povahu. V ére neistoty poháňanej vrtkavosťou Bieleho domu sa tak Kanaďania uchýlili k najjasnejšiemu symbolu stability. Podľa expertov ale voličov motivoval hlavne strach, nie dôvera. Niektorí občania argumentujú, že premiér predsa musí byť schopným lídrom, ak šéfoval kanadskej i britskej centrálnej banke.
Podľa kritikov jeho pôsobenie nebolo až také presvedčivé. Vyčítajú mu, že v rámci šéfovania Bank of England tlačil až príliš veľa peňazí. Najskôr v reakcii na finančnú krízu, potom po Brexite. To viedlo k inflácii, ktorá výškou prekonala väčšinu porovnateľných ekonomík.
Dieťa šťasteny?
Pre M. Carneyho je volebné víťazstvo vyvrcholením pozoruhodnej kariéry postavenej na šťastí a dobrom načasovaní. Premiér sa opakovane ocitol v správnom čase na správnom mieste. Tentokrát sa zviezol na vlne národnej úzkosti vyvolanej vyhrážkami amerického prezidenta, ktorý mu premiérske kreslo naservíroval na zlatom podnose.
Zdá sa, že premiéra šťastie sprevádzalo počas každého zlomového bodu jeho kariéry. Vždy sa v novej funkcii objavil na sklonku prichádzajúcej krízy a odišiel tesne predtým, než sa naplno prejavili jej dôsledky. Príkladom je jeho príchod do britskej centrálnej banky.
Vtedajší minister financií prišiel s programom úsporných opatrení, ktorých cieľom bolo naštartovať rast ekonomiky. Jeho plán však zlyhal, a tak sa obrátil na M. Carneyho. Po príchode nového guvernéra centrálnej banky sa rast skutočne naštartoval, hoci do akej miery to bolo jeho zásluhou, je diskutabilné. Terajší kanadský premiér opustil rady Bank of England vo chvíli, keď sa svetom začal šíriť Covid-19. S pandémiou sa tak musel vyrovnať jeho nástupca Andrew Bailey a zároveň znášať všetky súvisiace následky i kritiku.
Ešte predtým M. Carney pôsobil v kanadskej centrálnej banke. Práve v tom čase si vyslúžil povesť akéhosi záchrancu, pretože Kanada prežila vtedajšiu globálnu finančnú krízu relatívne bez ujmy. Tento úspech bol ale do veľkej miery výsledkom reforiem z bankovej krízy v 90. rokoch, ktoré už vopred posilnili kanadský finančný systém. Premiér mal šťastie, že si túto súvislosť skoro nikto okrem expertov nevšimol.
Ďalšie dôležité správy
