Spojené štáty sa pripravujú na najtvrdší ekonomický úder proti Rusku od začiatku vojny. Republikánsky senátor Lindsey Graham oznámil, že najmenej 72 amerických senátorov je pripravených podporiť zákon o „drvivých“ sankciách voči Kremľu. Návrh má zasiahnuť nielen Moskvu, ale aj krajiny, ktoré jej pomáhajú obchádzať embargo.
Podľa Grahama, ktorého citovala agentúra Bloomberg, zákon počíta s masívnymi clami vo výške 500 percent na dovoz z krajín, ktoré kupujú ruskú ropu, plyn, ropné produkty či urán – ak ruský prezident Vladimir Putin nepristúpi na vážne mierové rokovania.
Trump si nárokuje udrieť
Takto vysoké clá by znamenali bezprecedentný zásah do globálneho trhu s energiami a mohli by dramaticky zvýšiť náklady pre krajiny, ktoré sa stále spoliehajú na ruské suroviny. Podľa návrhu by Spojené štáty zároveň zakázali americkým občanom nákup ruského štátneho dlhu, čím by obmedzili schopnosť Moskvy financovať vojnové výdavky prostredníctvom zahraničných trhov.:
„Cieľom je pomôcť prezidentovi,“ vyhlásil L. Graham. „Myslím si, že Donald Trump je najlepší človek, ktorý to môže dosiahnuť. No tieto sankcie sú zároveň jasným odkazom Senátu, že za hlavného zloducha považujeme Rusko.“ Senátor v tejto súvislosti pripomenul, že sankcie majú byť „nástrojom v Trumpovej výbave“ a varoval, že Putin by urobil „obrovskú chybu“, ak by sa pokúsil Trumpa oklamať.
L. Graham je dlhodobým podporovateľom vojenskej pomoci Ukrajine a patrí medzi Trumpových najvernejších spojencov. Podľa neho má návrh dostatok hlasov aj v Snemovni reprezentantov.
Oznámenie prichádza v čase, keď sa americkí diplomati snažia oživiť rozhovory o prímerí. D. Trump síce sľuboval, že vojnu rýchlo ukončí, no zatiaľ sa vyhýba tvrdším opatreniam voči Moskve.
Napríklad 24. apríla, keď Rusko spustilo masívny útok na Ukrajinu – 215 rakiet a dronov zabilo minimálne 12 civilistov a 87 zranilo v Kyjeve – D. Trump reagoval slovami, že išlo o „zbytočný“ útok a „veľmi zlý timing“. Putinovi odkázal len: „Vladimír, prestaň!“ O reálnych následkoch však nepadlo ani slovo.
Kremeľ medzitým ohlásil symbolické humanitárne prímerie od 8. do 11. mája – počas osláv Dňa víťazstva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky to 28. apríla odmietol ako „ďalšiu manipulatívnu frašku“ a zopakoval, že Kyjev trvá na okamžitom a bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí. Zatiaľ čo Ukrajina prijala americký návrh mesačného prímeria už v marci, Moskva ho stále odmieta a pokračuje v ofenzíve.
Dlhodobé izolovanie Ruska
Dopad sankcií na ruskú ekonomiku už v minulosti ukázal svoju silu. Po zavedení prvých balíkov sankcií v roku 2022 sa ruský rubeľ prepadol, inflácia v krajine prudko vzrástla a podľa niektorých odhadov reálna ekonomická aktivita v Rusku klesla v tom roku o 25 až 30 percent. Ruskí spotrebitelia čelili extrémnemu nedostatku tovarov a prudkému rastu cien. Dlhodobé izolovanie Ruska od globálneho finančného systému navyše spôsobilo hlbokú a vleklú ekonomickú recesiu, ktorú ešte prehlbujú nové vlny sankcií.
Americké sankcie sa v posledných mesiacoch zamerali najmä na ruský energetický sektor, ktorý je hlavným zdrojom príjmov Kremľa. Len v januári 2025 americké ministerstvo financií a zahraničných vecí rozšírilo sankčný zoznam o viac ako 400 osôb, firiem a lodí spojených s ruskou energetikou – vrátane gigantov Gazprom Neft a Surgutneftegas a viac ako 180 lodí z „tieňovej flotily,“ ktoré obchádzali embargá na ruskú ropu. Nové opatrenia zakazujú americkým firmám poskytovať ropno-servisné služby subjektom v Rusku a umožňujú zmrazenie majetku každého, kto sa podieľa na ruských energetických projektoch.
Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu príjmy Ruska z exportu ropy a plynu v roku 2023 dosiahli približne 180 miliárd dolárov, čo je výrazný pokles oproti predvojnovým úrovniam, keď tieto príjmy presahovali 250 miliárd dolárov ročne. Každé ďalšie sprísnenie sankcií tak priamo ohrozuje schopnosť Kremľa financovať vojnové operácie a udržiavať stabilitu domácej ekonomiky.
Utrpia aj spojenci Ruska
Z pohľadu geopolitiky je významné, že nové sankcie majú zasiahnuť aj krajiny, ktoré Rusku pomáhajú obchádzať embargo. To by mohlo ovplyvniť najmä Čínu, Indiu či Turecko, ktoré v posledných rokoch zvýšili dovoz ruskej ropy a plynu za zľavnené ceny. Ak by americký návrh prešiel, mohli by tieto krajiny čeliť obrovským clám a stratám na exportných trhoch, čo by mohlo zmeniť ich prístup k spolupráci s Moskvou.
Analytici upozorňujú, že kombinácia masívnych ciel, zákazov a sankcií na energetický sektor môže byť pre ruskú ekonomiku devastačná, no zároveň varujú, že globálny trh s energiami by mohol zažiť ďalšiu vlnu nestability a rastu cien. Tieto opatrenia sú zároveň jasným signálom, že Spojené štáty sú pripravené pritvrdiť tlak na Kremeľ a jeho spojencov, pokiaľ nedôjde k reálnym mierovým rokovaniam.
