Trumpov dlho ohlasovaný krasokorčuliarsky flip končí nepríjemným dopadom na zem – flopom. Prvé náznaky flip-flopu prišli v sobotu z Kanady. Po ohlásení vysokých ciel sa v krajine rozvírili protiamerické vášne.

Možno si americký prezident myslel, že jeho transakčná metóda politiky bude fungovať rýchlo a efektívne, no v realite už stihla napáchať ťažko napraviteľné škody.

Ide o taktiku, ktorá sa nazýva „dvere do tváre“. Vyjednávač začne s neprimeranou požiadavkou, ktorú druhá strana odmietne. Následne ustúpi a požiadavku zmierni, no stále pre neho ostane výhodná. Druhá strana to vníma ako rozumný kompromis a prijme ju.

Zdá sa, že takto nejako malo vyzerať vyjednávanie o clách na kanadské a mexické tovary, keď v sobotu D. Trump ohlásil 25-percentné clá platiace od utorkovej polnoci. Avšak už v pondelok sa s mexickou prezidentkou Claudiou Sheinbaumovou dohodol na odložení ciel o mesiac.

V pondelok večer má telefonát aj s kanadským premiérom Justinom Trudeauom a môžu sa dohodnúť na podobnom postupe. Už raz odsunuté clá sa môžu odsunúť ešte raz. Dôležité je, čo strany prezidentovi ponúknu.

Nikto však presne nevie, o čo mu ide. D. Trump si zakladá na nepredvídateľnosti. Drogy aj migrácia sú zámienky, ktoré nemajú reálne opodstatnenie. Napríklad, ak by Spojené štáty zaviedli clá na Mexiko, domáca recesia by dohnala Mexičanov k ešte väčšej emigrácii.

Prekvapené finančné trhy preto v pondelok reagovali prepadom, keďže si neboli isté, či vysoké clá sú vyjednávacia taktika alebo hospodárska politika. Sám D. Trump sa zastrája, že dôvod ciel je čisto ekonomický.

Kanada nie je na predaj

Zmätení však nezostali Kanaďania. Ak si D. Trump myslel, že hrozbou vysokých ciel dokáže svojho severného suseda pritlačiť k tomu, aby sa stal 51. americkým štátom, mýlil sa. Nastal pravý opak.

Na sobotňajších zápasoch NBA a NHL konaných v Kanade domáci fanúšikovia bučali pri hraní americkej hymny. Nátlak a hrozby amerického prezidenta vnímajú s hnevom ako neúctu k vlastnej krajine. Kanadou sa tak z dňa na deň rapídne šírila protiamerická emócia a odmietanie kupovania amerických tovarov.

Ak by aj Biely dom clá nikdy nezaviedol, škoda sa už stala. Každý kanadský exportér bude opatrne zvažovať, kam bude vyvážať, a snažiť sa maximálne diverzifikovať svoje zahraničné podnikanie.

„Ak nemôžeme obchodovať na juh, diverzifikujme našich obchodných partnerov a zrušme zbytočné vnútorné obchodné bariéry, aby tovar a služby prúdili na sever, východ a západ,“ povedala Candace Laing, prezidentka Kanadskej obchodnej komory.

Pritom existujúci vzťah fungoval výborne. Americké firmy po desaťročia ťažili z ekonomického spojenectva medzi USA, Kanadou a Mexikom, ktoré vytvorilo vysoko integrované dodávateľské reťazce využívajúce vzácnu kombináciu: americké inovácie, kanadské bohatstvo v oblasti zdrojov a lacnú pracovnú silu v Mexiku.

Túto idylku, ktorú sám dohodol D. Trump v roku 2020, chce teraz rozbiť a získať viac pre USA. Novým posolstvom je, že „zmluvy sú len kusom papiera, ktorý možno ľubovoľne roztrhať,“ reagovala Mary Lovely z Peterson Institute for International Economics.

Strategické následky Trumpovej politiky

Severoamerická dohoda USMCA je len jedna z mnohých, ktorú D. Trump hodil do koša. Mnoho spojencov, najmä povojnoví Európania, skutočne verili v „liberálny medzinárodný poriadok“, ktorý Spojené štáty vytvorili po druhej svetovej vojne.

Poriadok postavený na globálnych inštitúciách, ktoré podporovali liberalizáciu obchodu a zabezpečovali stabilné obchodné prostredie, bol obzvlášť dôležitý pre malé ekonomiky závislé od obchodu. V dôsledku toho sa pomer obchodu s tovarom k svetovej produkcii zvýšil z piatich percent v roku 1945 na 25 percent v súčasnosti.

Namiesto podpory obchodu sa D. Trump rozhodol pre autarkiu – uzavretie sa krajiny do seba. Ekonomická teória pritom hovorí jednoznačne – bez ohľadu na to, aké vyspelé a produktívne krajiny sú, vždy sa im oplatí obchodovať. Stačí, ak krajina vyrába to, v čom je relatívne najlepšia, hovorí Ricardova teória komparatívnych výhod. Každé obmedzenie obchodu je lose-lose situáciou.

Americké uzatváranie sa do seba nakoniec prinesie Spojeným štátom ekonomické spomalenie. A pre zvyšok sveta to bude znamenať priblíženie sa k Číne. Ak D. Trump uvalí clá na Čínu, Mexiko a Kanadu, vytvára tým konvergenciu záujmov medzi týmito tromi krajinami, ku ktorým sa čoskoro pridá aj EÚ.

Znie to neuveriteľne, no D. Trump sa rozhodol ísť proti americkým spojencom oveľa ráznejšie než proti jej protivníkom. Pravdepodobným dôsledkom je, že týchto spojencov zaženie bližšie k Pekingu. Niektorí vplyvní Európania sa dokonca pýtajú, či sú teraz väčšou hrozbou USA alebo Čína. Ešte pred dvoma mesiacmi by to bola absurdná otázka.

Je to D. Trump, nie Si Ťin-pching, kto hovorí o ukončení nezávislosti Kanady, členského štátu NATO. A je to Trumpova administratíva a Elon Musk – nie čínska vláda – kto podporuje krajnú pravicu v Európe. Nie je to Čína, ktorá chce získať Grónsko. S priateľom ako Trump netreba mať nepriateľov.

Nový americký prezident ponúka krajine zničenie západnej aliancie. No bola by to ekonomická a strategická katastrofa nielen pre americký biznis, ale aj pre rolu USA vo svete.

portrait of DOnald Trump, frontal light setup, hypperrealistic style
Neprehliadnite

Mierotvorca Trump chce ukončiť vojnu na Ukrajine do sto dní