Akademický senát Slovenskej technickej univerzity odvolal rektora Miroslava Fikara. Dôvody ani spôsob odvolávania však nie sú hodné mena jednej z našich najlepších univerzít.

Nechajme teraz bokom formu: že zasadnutie senátu, ktoré má byť zo zákona verejné, sa dialo za zamknutými dverami; že ani podpredsedu parlamentu najskôr nechceli pustiť na balkón, a to s hlúpym zdôvodnením, že akademická pôda musí ostať apolitická; alebo že novinárom zakázali počas zasadnutia natáčať či nahrávať. Toto všetko by samo o sebe stačilo na diskreditáciu celého procesu odvolávania, ale pre nás sú teraz dôležitejšie dôvody odvolávania. Tie totiž taktiež znesú kritéria frašky.

Rektor s víziou nie je žiadaný

Akademický senát napríklad odvolal rektora aj za to, že nechal vyradiť web Hlavné správy z monitoringu médií. Predseda senátu Marián Peciar to považuje za cenzúru, čím nielen ako vysoko postavený funkcionár vysokej školy legitimuje konšpiračné médium, ale aj odhaľuje, že nemá ani potuchy o tom, čo je to cenzúra.

Senátori rektorovi vyčítali manažérske zlyhanie v prípade FIITky, z ktorej nedávno odišlo 26 akademikov a prípad sa široko medializoval. Bol to pritom ten istý senát, ktorý odmietol návrh rektora na odvolanie dekana Ivana Kotuliaka. Podľa logiky senátorov STU teda manažérsky nezlyhal dekan, proti ktorému sa postavila výrazná časť zamestnancov a študentov a 26 zamestnancov fakultu nakoniec aj opustilo; no zlyhal rektor, ktorý podľa zákona nemal takmer žiadne kompetencie do sporu zasiahnuť a všetky tie, ktoré mal, využil. Žiaľ, toto sa nedá čítať inak ako akt pomsty za pokus o odvolanie dekana Kotuliaka a vybavovanie si starých účtov.

Asi najrelevantnejšie medzi dôvodmi odvolávania pôsobí predložená vízia rektora Fikara vytvoriť akýsi spoločný vedecký klaster s Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied. Predstavitelia všetkých troch inštitúcií tento návrh predstavili len nedávno ako pokus o zapojenie sa do diskusie o využití financií z Fondu obnovy, ako aj do príprav na novele vysokoškolského zákona.

Užšia výskumná, ale aj pedagogická spolupráca našich troch najlepších vedeckých inštitúcií je legitímna vízia, ktorá má podporu aj v mnohých iných kruhoch. Senátori rektorovi však vyčítajú, že sa tým oslabí značka univerzity. Nešlo však o hotovú či záväznú vec, ale len o nápad, o ktorom sa mohlo ďalej debatovať. Prečo senátori namiesto vedenia tejto diskusie museli hneď odvolať rektora? Prichádzanie s víziami, ako posunúť školu dopredu, má byť jednou z hlavných úloh vrcholových predstaviteľov výskumných inštitúcií. Na STU za to rektora potrestali.

Tento prípad ilustruje, ako ťažko sa presadzujú reformy v konzervatívne naladenom akademickom prostredí, ktoré navyše funguje na skostnatených princípoch riadenia. Len máloktorá novátorská myšlienka prechádza cez akademický senát, v ktorom senátori v prvom rade obhajujú záujmy svojich fakúlt a katedier.

Prehnane silné právomoci

Senátori STU nám ukázali nedostatok rozhodovacích a morálnych kompetencií. Rektorovi vyčítajú, že poškodzuje dobré meno STU, no sú to práve oni, ktorí týmto krokom nadlho poškodili reputáciu svojej školy a ukázali, že prípad FIITky nebol len nešťastným problémom jednej fakulty.

Možno toto nie je samo o sebe dôvodom na reformu akademickej samosprávy, pretože stále verím, že na iných univerzitách by k takejto situácii nedošlo, ale minimálne to ukazuje na potrebu urýchliť reformu akademickej samosprávy, ktorá sa už na pozadí diania na STU pripravuje.

Akademický senát má v slovenských podmienkach prehnane silné právomoci. Ak sa chceme niekam posunúť v kvalite vysokých škôl, nemôžeme nechať ich riadenie napospas tohto orgánu.

Vo väčšine vysokoškolských systémov v Európe vykonáva niektoré právomoci nášho senátu správna rada. Sú v nej zastúpené osobnosti z externého prostredia, čo jej dáva schopnosť vidieť dianie na vysokej škole s väčším nadhľadom. Toto by mohla cesta aj pre nás. Správna rada by v prvom rade mala rozhodovať o voľbe a odvolávaní rektora. A potrebujeme tiež posilniť postavenie rektora voči dekanom.

Parametre tohto modelu sa však dajú nastaviť na milión spôsobov. To len vysoké školy sa tomu doposiaľ bránili, pretože sa boja straty akademickej slobody a nezávislosti. No teraz nám na STU ukázali, ako si výkon svojej akademickej slobody a nezávislosti predstavujú.