Donald Trump stihol od nástupu do Bieleho domu hodiť okolo seba množstvo bômb. Napríklad, že chce získať Grónsko, Panamský kanál, územie Gazy alebo Kanadu ako 51. americký štát. Tieto slová by nebolo dobré zľahčovať. Zo Spojených štátov sa stáva imperialistická krajina, kde súčasný prezident otvorene uvažuje o rozšírení svojho územia.

„Vítajte vo veku neoimperializmu,“ píše Financial Times. Podobné chúťky má aj čínsky prezident, ktorý si brúsi zuby na Taiwan, a samozrejme ruský prezident. Vzťah Donalda Trumpa k autoritatívnym režimom je podľa mnohých jeho vyjadrení priateľský, čo naznačuje, že sám nemá problém s novým delením sveta, pokiaľ z neho niečo získa.

V stredu hodil americký prezident novú bombu. Napriek tomu, že sa pasuje do roly skvelého vyjednávača, vyjednávanie s Ruskom sa začalo z diplomatického hľadiska faux pas. Minister obrany, bývalý komentátor Fox News Pete Hegseth, povedal, že Ukrajina nevstúpi do NATO, nezíska späť hranice, ktoré mala predtým, nebude mať amerických vojakov v mierových silách a nebude dostávať americkú pomoc v predchádzajúcich objemoch.

Už americký viceprezident J.D. Vance v roku 2022 povedal: „Je mi naozaj jedno, čo sa stane s Ukrajinou tak či onak.“ A pred dvoma dňami samotný Donald Trump doplnil: „Ukrajinci môžu byť raz Rusmi, alebo možno raz nebudú Rusmi.“

John Bolton, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, napísal na platforme X: „Trump sa v skutočnosti vzdal Putinovi ohľadom Ukrajiny“ ešte pred začiatkom rokovaní. „Škoda na bezpečnostných záujmoch USA presiahne strednú Európu, čo naši protivníci na Blízkom východe a v Indopacifiku jasne uvidia.“

Keďže dotlačiť Rusko k ústupkom by bolo náročné, omnoho jednoduchšie bude dotlačiť k ústupkom Ukrajinu. Ak má dostávať ďalšiu pomoc, bude musieť za to zaplatiť. Americký prezident od nej požaduje dohodu o zabezpečení nerastných surovín v hodnote 500 miliárd dolárov. Bolo by to kompenzáciou za približne 100 miliárd dolárov, ktoré USA poskytli Ukrajine ako pomoc.

Táto vysoko nevýhodná ponuka však momentálne nie je pre Ukrajinu najväčším problémom. Kľúčové sú bezpečnostné záruky po prípadnej mierovej dohode, ktoré však D. Trump hodil na plecia Európy.

Akú bezpečnostnú záruku, okrem členstva v NATO, môže poskytnúť Západ Ukrajine, aby odradil Putina od ďalšieho útoku o niekoľko rokov? Ukrajinci si stále dobre pamätajú na prázdne ubezpečenia, ktoré v roku 1994 poskytli USA, Spojené kráľovstvo a Rusko, výmenou za to, že sa Ukrajina vzdá svojich jadrových zbraní zo sovietskej éry.

Šanca, že s Ruskom existuje udržateľná dohoda, nie je veľká, keďže Ukrajinu ani nepovažuje za štát. „Situácia vyzerá pre V. Putina oveľa priaznivejšie ako kedykoľvek počas celej vojny za posledné tri roky,“ povedal Alexander Gabuev, riaditeľ Euroázijského centra Carnegie Russia v Berlíne.

„Pre Rusko je najdôležitejšie, aby Ukrajina mala čo najslabšie bezpečnostné záruky," dodal Gabuev. „V ideálnom prípade chcú, aby Ukrajina zostala krajinou bez investičného potenciálu, čo najslabšou a vnútorne rozbitou.“ Na túto kartu bude Moskva hrať a Washington jej stôl prenechá.

Záchrana zničenej krajiny padne na plecia Európanov. Podľa výpočtov Bloombergu by ich to finančne stálo počas najbližších desiatich rokov vyše troch biliónov dolárov – ťažko predstaviteľná suma pre krajiny topiace sa v dlhoch a unavené vojnou.

No ešte menej priaznivé sú bezpečnostné riziká. Európa má menej vojakov a na zbrojenie vydáva (v prepočte na paritu kúpnej sily) menej peňazí ako Rusko. Prakticky neexistuje šanca, že by sama o sebe dokázala zabezpečiť dostatočne silnú armádu na Ukrajine na odstrašenie Moskvy. To je dôvod, prečo Kyjev aj Varšava tvrdia, že bez americkej pomoci nebudú existovať žiadne bezpečnostné garancie pre Ukrajinu.

A tak sa môže veľmi dobre stať, že Európa nedokáže udržať Ukrajinu, čoraz viac zmietanú vnútornými rozpormi. Baltské krajiny sa začnú báť o svoj osud, ktorý môže pripomínať Jaltskú konferenciu z roku 1945, keď si veľmoci rozdelili sféry vplyvu.

Východná Európa pripadla ZSSR. Nie náhodou všetky východoeurópske štáty skončili už o pár rokov v socializme pod nadvládou Moskvy. Akýkoľvek pokus o odchod z bloku bol potrestaný príchodom tankov a stratou prosperity a slobody.

Tento svet sa opäť priblížil na dosah. Moskva na to potrebuje rozbiť európsku jednotu. Cez hybridné vojny a čoraz viac svojich trollov v politike aj na sociálnych sieťach sa k tomu rýchlo približuje.

Nech je Európska únia akokoľvek problematická, je zárukou slobody a prosperity – pravý opak toho, čo ponúka Východ. Chodiť na oficiálne návštevy Moskvy znamená legitimizovať všetko, čo Rusko vo východnej Európe napáchalo. A keďže jeho imperialistické chúťky sa prakticky nezmenili, ide o jasný signál, že niektorí politici chcú opäť patriť do ruskej sféry vplyvu.

Silná Európa je jediným spôsobom, ako tomu zabrániť.