Moja profesia, môj hrad? Alebo: ako a kde možno nájsť posily pre naše preťažené zdravotníctvo

Popri pandemickom hurhaji zanikajú skoro všetky ďalšie správy zo zdravotníckej politiky. Napríklad vedeli ste, že od začiatku tohto roka zanikla „praktická sestra“ a opäť tu máme „zdravotníckych asistentov“?

Vraví sa: ako prišiel, tak odišiel. Pojem praktická sestra vymyslela minulá vláda, teda vlastne ani nie vláda, ale predseda zdravotníckeho výboru Štefan Zelník. V podstate išlo len o zmenu pomenovania absolventa/ky strednej zdravotnej školy. To však vyvolalo veľký odpor „skutočných“ zdravotných sestier, teda tých s vysokou školou (alebo so strednou, ak to stihli ešte v starých časoch).

Povolania s regulovaným vstupom

Nebudem trápiť čitateľa ďalším pojednaním o tom, koľko má kto odštudovaných a odpraxovaných hodín, ani aké sú nariadenia EÚ a kto čo porušuje a neporušuje. Hádok o tom bolo dosť a minimálne pre túto vládu sa zmenou zákona uzavreli. Je však zaujímavé sa k tomuto konfliktu vrátiť s istým nadhľadom.

Existuje mnoho povolaní so štátom regulovaným vstupom. Len remeselných a viazaných živností je 128 a k tomu máme „veľké“ kontrolované povolania – od notárov cez architektov až po spomínané zdravotné sestry a lekárov.  

Dôvodom je štátom regulovaná formálna kontrola kvality vstupných (a niekedy aj priebežných) vedomostí a zručností týchto povolaní. Tá má zaručiť, že sa nepodlezie úroveň kvality, ktorú štát určil ako minimálnu.

Druhá strana mince

No takáto regulácia nesie aj nemalé náklady. Tým nákladom je zníženie dostupnosti služieb.

Pandémia nám dala mnoho príkladov. Je problém s trasovaním, lebo trasovať môže len študovaný hygienik. Robiť testy môže len človek s medicínskym pozadím. Nehovoriac o službách v nemocniciach, kde je nedostatok lekárov a sestier už štandardom.

Čo s tým? Spraviť z anestéziológov voľnú živnosť? Rekvalifikovať čašníkov? Samozrejme, že nie. Ale je to vhodný moment zastaviť sa a zamyslieť, nakoľko dnešný regulačný rámec povolaní reálne slúži na zachovávanie kvality, alebo je viac v zajatí konkrétnych profesijných záujmov.

Niektoré príklady sú až príliš okaté. Už roky sa verejne hovorí o kvalifikovaných lekároch a sestrách z Ukrajiny, ktorí na Slovensku pracujú ako upratovačky a skladníci, pretože sa nevedia dostať cez byrokratickú bariéru uznania ich kvalifikácie. Počas pandémie by sa boli zišli ako soľ, no vláda si ich všimla až teraz a hneď narazila na už tradičnú kritiku lekárskych odborov.

Iné príklady si vyžadujú skôr flexibilitu na strane (väčšinou štátnych) inštitúcii. Naozaj je v núdzovom stave nutné používať na trasovanie vyštudovaných epidemiológov (a následne nestíhať), keď už mesiace existujú certifikované online kurzy trasovania od špičkových svetových univerzít?

Zdravotníctvo po pandémii

Nie je to však celé len o pandémii. Dopyt po službách spojených s manažmentom zdravia jednotlivca rastie a bude rásť. Nielen preto, že v priemere starneme a všetko nás bolí trocha viac ako pred 10 rokmi. Ale aj preto, že samotný svet týchto služieb rastie do šírky. Už to nie je len skalpel, injekcia a tabletka. Už sú to aj wearables, aplikácie, dátová analýza, cvičebné systémy, stravovacie schémy, finančné plánovanie...

Bude rásť retailové zdravotníctvo (Walmart, CVS a Walgreens sú všetci veľkými investormi) s ponukou mnohých mid-level služieb. Bude pribúdať profesií spojených s manažmentom zdravia, ktoré nebudú spadať do preddefinovaných kolóniek „lekár“, „zdravotná sestra“, „sanitár“. Bude Slovensko súčasťou tohto trendu?

Zbaviť sa formalizmu

Kritik začne kričať: „Vy tu chcete anarchiu! Hocikto bude fušovať do hocičoho! Kde je kvalita? Kde sú pravidlá?“ Ale to je nezmysel. Spotrebiteľ sleduje kvalitu a žiada ju. Potrebný je však posun od cieľovania (ne)splnenia formálnych kritérií k cieľovaniu výsledkov, k jasnému zadefinovaniu zodpovednosti a väčšej slobode pacienta-spotrebiteľa vo výbere kvalitatívnych regulácii.

Ak raz skončím v domove pre seniorov, bude ma zaujímať skôr to, či mám bolesti, depresiu, alebo preležaniny. Nie to, aké sú tabuľkové stavy personálu a či filipínska sanitárka má tie správne papiere.

Martin Vlachynský

Vyštudoval hospodársku politiku na Ekonomicko-správní fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. V INESS pracuje od roku 2012, zaoberá sa hlavne podnikateľským prostredím a konkurencieschopnosťou, zdravotníctvom a energetikou. Pripravuje Byrokratický index a index Zdravie za peniaze. S kolegom Róbertom Chovanculiakom pripravuje pravidelný ekonomický podcast Na Vŕšku.

Upozornenie

Činnosť INESS podporila aj poisťovňa Dôvera

 

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora