V aktuálnom vydaní podcastu TRENDU sa šéfredaktor Ronald Ižip a moderátor Marek Janitor venovali viacerým kľúčovým ekonomickým témam, ktoré formujú budúcnosť krajín.
Úvod rozhovoru sa niesol v duchu porovnania medzi dvoma známymi ekonomickými frazeologizmami – „neviditeľnou rukou trhu“ Adama Smitha a „klamom rozbitého okna“ Frédérica Bastiata. Kým prvý princíp zdôrazňuje, že jednotlivci, ktorí sledujú vlastný prospech, nepriamo pomáhajú celej spoločnosti, druhý upozorňuje na častú ilúziu, že nečakané výdavky generujú ekonomickú aktivitu, hoci v skutočnosti len presúvajú zdroje z produktívnejších oblastí.
Diskusia sa následne presunula k významu priemyslu v historickom kontexte. Kým v minulosti bol motorom rozvoja – umožňoval presun ľudí z polí do tovární a zvyšoval produktivitu –, dnes už je za zenitom. Ako ukazuje vývoj v USA, kde v 50. rokoch pracoval v priemysle každý tretí človek a dnes len každý dvanásty, podobná trajektória čaká v budúcnosti aj Slovensko. Dôvodom nie je len globalizácia a presun výroby do lacnejších krajín, ale najmä automatizácia, robotizácia a zmena spotrebiteľského správania. Ľudia už nepotrebujú viac áut či televízorov – hľadajú služby, zážitky a kvalitu života.
Na Slovensku však priemyselný model, najmä automotive, podporuje vládna politika. Ten však podľa dát stráca na význame – klesá počet zamestnancov aj porovnateľné mzdy. Vládne dotácie na vytváranie pracovných miest v tomto sektore pôsobia ako krátkozraké riešenie, najmä keď nejdú domácim firmám, ale prevažne zahraničným. Slovensko tak „dotuje zahraničné fabriky, ktoré časom aj tak nahradia ľudí robotmi“.
Jedným z najvážnejších problémov, ktoré podnikateľov na Slovensku trápia, nie sú – napriek politickým vyhláseniam – ceny energií, ale nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Prieskum Európskej investičnej banky potvrdzuje, že práve zlá dostupnosť odborníkov a nevhodné nastavenie trhu práce sú hlavnými rizikami investícií. Napriek predvolebným sloganom sa vláda obracia k dovozu pracovnej sily – napríklad z Uzbekistanu – čo len podčiarkuje zúfalosť situácie.
Slovensko potrebuje zmenu strategického smerovania. Vysoké školy sú kľúčom k udržateľnosti a konkurencieschopnosti aj priemyslu v 21. storočí. Krajina by mala prestať presúvať verejné zdroje od dôchodcov, ktorí patria medzi najmenej ohrozenú skupinu v európskom porovnaní, a namiesto toho podporovať rast kvalifikácie mladých ľudí. Práve tí budú tvoriť budúcnosť – nie tí, ktorí robia za pásom, ale tí, ktorí budú riadiť procesy, vyvíjať nové technológie a navrhovať riešenia pre moderný svet.
Záver podcastu ponúkol jednoduché, no silné posolstvo: ak chce Slovensko prosperovať, musí prestať recyklovať minulosť a namiesto toho investovať do budúcnosti.
Video si môžete pozrieť aj na Youtube:
