Európska centrálna banka vo štvrtpk zverejnila výsledky revízie svojej menovej politiky, ktorá prebiehala od začiatku minulého roka, takpovediac po dvadsiatich rokoch. Na jej základe prelomovým spôsobom upravuje svoju menovú politiku prijatím nového inflačného cieľa vo výške dvoch percent. Doteraz cieľ ECB zodpovedal blízkej hodnote, avšak pod dvojpercentnou hranicou.

Kvantitatívne uvoľňovanie má zelenú

V praxi to znamená, že ECB bude tolerovať vyššiu infláciu. Teda bude môcť dlhšie a vo väčšom rozsahu vykonávať svoju nekonvenčnú menovú politiku typu kvantitatívneho uvoľňovania. V jeho rámci za novovytvárané eurá nakupuje rôzne aktíva vrátane dlhopisov vlád zadlžených krajín eurozóny ako sú Grécko či Taliansko.

Práve krajiny južného krídla eurozóny sa obzvlášť vehementne zasadzovali o to, aby sa tolerancia ECB k inflácii zvýšila. Nákup dlhopisov v podaní ECB umožňuje týmto krajinám odďaľovať často bolestivé reformy, ktoré by mohli dostať ich privysoký verejný dlh pod kontrolu.

ECB tiež na základe uverejnených výsledkov revízie zrejme do výpočtu inflácie viac než doteraz zahrnie ceny nehnuteľností, najmä ceny vlastníckeho bývania. Ich zahrnutie má potenciál zvýšiť spotrebiteľskú infláciu priemerne o 0,1 percentuálneho bodu.

Európska centrálna banka (ECB) v Nemecku.
Neprehliadnite

Podľa ECB je zrýchlenie inflácie len prechodné, nie je dôvod zvyšovať sadzby

Banky čakajú klimatické testy

V neposlednom rade tiež ECB v budúcom roku plánuje začať takzvané klimatické stresové testy. V ich rámci bude simulovať pripravenosť tisícov bánk eurozóny na rôzne kritické situácie spojené s procesom klimatickej zmeny a vyhodnocovať vplyv prípadného nepriaznivého vývoja klímy na ekonomiku eurozóny a jej finančnú stabilitu.

Protistranami spomínaných tisícov bánk eurozóny sú milióny firiem po celom svete, ktoré v dôsledku toho budú klimatické stresové testy ECB nepriamo pokrývať tiež.

Klimatické stresové testy sú kontroverzné záležitosťou, pretože stierajú hranice medzi menovou politikou a konkrétnym politickým cieľom, v tomto prípade environmentálneho rázu. Potenciálne je teda ohrozená nezávislosť menovej politiky, pretože bude sledovať nielen ciele v oblasti menovej, ako je cenová stabilita, ale aj ciele mimo tejto oblasti, ako je práve trebárs ochrana životného prostredia.

Lukáš Kovanda
Lukáš Kovanda, Ph.D., je český ekonóm a autor ekonomickej literatúry. Pôsobí ako hlavný ekonóm CZECH FUND. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície a nové fenomény ako zdieľaná ekonomika, kryptomeny či fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora