Autorom článku je Matt Ridley, britský popularizátor vedy, novinár, podnikateľ a autor viacerých knižných bestsellerov. Vo štvrtok 12. júna 2025 bude mať v Bratislave verejnú prednášku na tému „Ekonomická evolúcia a myšlienky, ktoré majú sex“.
Prichádzajú dobré správy, a to pre každého. Ozónová vrstva sa pravdepodobne zacelí. A to nie je všetko. Keď budú žiť moji vnuci koncom päťdesiatych rokov tohto storočia, svet by mohol byť zelenší, zdravší, čistejší, láskavejší, mierumilovnejší a spravodlivejší – ak to dovolíme.
Prečo si to myslím, keď nás aktivisti nabádajú k panike kvôli klimatickej zmene a mnohí mladí ľudia sú tak pesimistickí, že odmietajú mať deti? Lebo dáta to jasne ukazujú. Väčšina ukazovateľov planetárneho a ľudského zdravia má správny trend.
Nová správa OSN o ozónovej vrstve je naozaj dobrou správou, hoci nie v zmysle, v akom to väčšina médií podávala. Je trochu zavádzajúce to povedať tak, ako to robí OSN, že ozónová diera nad Antarktídou sa „pomaly zlepšuje“, keď ešte v roku 2021 sme zaznamenali tretiu najväčšiu ozónovú dieru vôbec.
Optimizmus, že sa zacelí v päťdesiatych rokov tohto storočia však vychádza zo skutočnosti, že obsah chemikálií, ktoré škodia ozónu, konečne rýchlo klesá. Dôvod, pre ktorý sa tak doteraz nedialo je, že v roku 2018 environmentálni aktivisti odhalili pokračujúcu ilegálnu výrobu týchto chemikálií v Číne a primäli čínsku vládu, aby zasiahla. Je zvláštne, že tento fakt sa neobjavil v tlačovom komuniké OSN, pravdepodobne preto, aby nenahnevali Si Ťin-pchinga.
OSN si rada pripisuje zásluhy za dobré správy o ozóne vďaka medzinárodnej dohode dosiahnutej v Montreale v roku 1987, ale lekcia, ktorej nás učí táto epizóda, je význam inovácií. Bez nových chemikálií nahradzujúcich chlórfluorované uhľovodíky používané v chladničkách a aerosóloch by nebolo možné sa dostať k dohode o ich postupnom vyradení.
Takže som presvedčený, že klimatickú zmenu vyriešime tým, že nájdeme cenovo dostupné a spoľahlivé spôsoby produkcie bezemisnej energie, nie presviedčaním ľudí, aby prestali lietať či vykurovať svoje domovy. Inovácie, nie odriekania, sú riešením. Všimnite si pritom, že napriek tomu, čo tvrdia aktivisti, počet obetí záplav, sucha a búrok každý desaťročím klesá.
Našťastie sa ukazuje, že spomaľovanie klimatickej zmeny bude čoraz viac možné vďaka aktuálnemu vývoju účinnejších a bezpečnejších verzií jadrovej energie. V dlhšom časovom horizonte sa dnes javí jadrová fúzia ako vysoko pravdepodobný zdroj dodávok do siete, a to v priebehu jedného alebo dvoch desaťročí. Sľubuje neobmedzenú energiu z relatívne malých množstiev vody a lítia.
Predstavte si, čo by sme mohli dosiahnuť s neobmedzene lacnou energiou: odsoľovanie vody na zavlažovanie púšte, osvetlenie LED na pestovanie potravín v interiéri bez chemikálií, bezemisnú dopravu, lacnejšie bývanie a kúrenie.
Ďalšia dobrá správa je, že počet obyvateľov sveta rastie čoraz pomalšie a prestane rásť úplne okolo roku 2080. Aj pri ôsmich miliardách ľudí na planéte bol masový hladomor takmer vykorenený vďaka dramatickým zlepšeniam v poľnohospodárstve. Živíme svet každý rok čoraz lepšie z čoraz menších plôch. Pred niekoľkými rokmi sme dosiahli maximálne potrebné výmery pôdy a podľa Jesseho Ausubela z Rockefeller University sme na ceste uvoľnenia plochy pôdy veľkosti Indie späť do lona prírody už v päťdesiatych rokoch tohto storočia. Prírodné rezervácie sa stále zväčšujú.
A toto nie je v žiadnom prípade koniec dobrých správ pre ľudstvo. V medicíne sú zlepšenia vedúce k nášmu cieľu pozoruhodné. Uplynulých pár rokov sme zažili urýchlenie vývoja vakcín vďaka technológii mRNA. V liečbe rakoviny sme v nedávnych rokoch urobili veľký pokrok: zvyšuje sa miera prežitia onkologických pacientov a zároveň klesá podiel ich neznesiteľnej liečby.
Po nedávnom vývoji liečebných postupov nemusí byť ďaleko deň, kedy vyliečime Alzheimerovu chorobu alebo jej budeme vedieť predísť. Úmrtnosť na maláriu, pohromu Afriky, strmo klesá vďaka moskytiéram impregnovaným insekticídmi. Objavia sa samozrejme aj nové zdravotné problémy, ako nám pripomína covid, ale ak napríklad prestaneme manipulovať s netopierími vírusmi v laboratóriách v strede mesta, nemusia sa objavovať tak často.
Máme množstvo dobrých správ aj o životnom prostredí. Vlkov, orliakov bielohlavých, bobrov, vydier, kršiakov riečnych, sokolov sťahovavých a hají červených je teraz oveľa viac ako keď som bol mladý, čiastočne preto, že sme sa zbavili DDT a čiastočne preto, že sme ich začali chrániť. Tigre si konečne udržujú populáciu, pandy sa spamätávajú a africké slony v súčasnosti svoje stavy navyšujú, lebo pytliactvo so slonovinou pre čínsky trh nateraz do značnej miery ustalo.
V Arktíde sa darí mrožom, a preto sa začínajú pravidelne ukazovať v Británii. To isté platí o bielych medveďoch a vráskavcoch dlhoplutvých. Pred šiestimi rokmi som navštívil Južnú Georgiu v Južnom oceáne a našiel som prosperujúce populácie veľrýb, laktanov, tuleňov, tučniakov veľkých a ďalších vtákov. Toto všetko tam bolo pred sto rokmi na pokraji vyhynutia.
Iste, existuje aj veľa znepokojujúcich prípadov úbytku divej zveri. A pokiaľ väčšina aktivistov nepovažuje dobré správy za žiadne správy, tak aspoň sa pokúsme spomenúť zlepšenia, ktoré by ochranári dosiahli len ak by inšpirovali mladých ľudí k pomoci.
Celosvetovo sa teraz čistý prírastok lesov opäť zväčšuje – po stáročiach úbytku. Dokonca aj krajiny ako Bangladéš sa rýchlo znovu zalesňujú. Iba v tých najchudobnejších krajinách sa stále vyrúbe viac lesa, než sa obnoví.
Satelity ukázali, že každým rokom je na planéte viac zeleného porastu. Od osemdesiatych rokov minulého storočia pribudla plocha zeleného porastu zodpovedajúca dvojnásobku veľkosti USA. Je to iba čiastočne vďaka opätovnému zalesňovaniu, a hlavne preto, že vyššie množstvo oxidu uhličitý vo vzduchu urýchľuje rast rastlín a robí ich odolnejšími voči suchu. Tento fertilizačný efekt CO2 je najlepšie viditeľný vo vyprahnutých oblastiach, kde je najpotrebnejší, ako napríklad v africkom Saheli, ktorý badateľne ozelenel.
Potom tu máme vymieranie živočíšnych druhov. Prebehli dve hrozné vlny vymierania: koncom devätnásteho a uprostred dvadsiateho storočia, spôsobené hlavne invazívnymi druhmi na ostrovoch, V nedávnych rokoch sa však tempo vymierania spomalilo. Ochranári riešili, ako na ostrovoch vykynožiť potkany a mačky (napríklad v Južnej Georgii) a ako ochrániť najvzácnejšie vtáky a cicavce.
Zoberme si napríklad mucholovku Traversovu z Chathamských ostrovov pri Novom Zélande. V roku 1976 ich bolo na jednom malom ostrovčeku sedem. Boli presťahované na väčší ostrov, kde bol opätovne vysadený les a odstránené potkany a mačky, ale do roku 1980 dve uhynuli a žiadna nebola vyhniezdená. Prežila jediná samička, Old Blue. Našťastie v jednom roku dvakrát zahniezdila. Dnes tam je vďaka práci ochranárov 300 týchto malých vtáčikov, všetko potomkov Old Blue.
Podobné hrdinské príbehy ochranárov sú čoraz častejšie: kondor veľkozobý, ibis lysý, kakapo, pakobylky na Ostrove Lorda Howea – to všetko sú druhy zachránené na pokraji vyhynutia. Je to viac než 150 rokov odkedy vyhynul európsky druh vtáka vyvádzajúceho mláďatá: alka veľká.
Môžeme pokročiť tak, že vzkriesime vyhynuté druhy ako alka veľká a mamut? Ešte nie, ale technológia, ktorá to dosiahne, je bližšie. Už sa nám podarilo sekvenovať genómy mnohých vyhynutých druhov vrátane alky veľkej. Vyvinuli sme techniky na úpravu genómov, ktoré čoskoro môžu byť dosť presné, aby umožnili implantovať bunku s genómom vyhynutého druhu do vaječníkov domácich vtákov. Hus by mohla vysedieť vajce alky veľkej už za môjho života.
Takže tu je moje posolstvo pre vnukov, ktorých ešte nemám. V päťdesiatych rokoch tohto storočia by ste mohli žiť vo svete, ktorý bude zelenší, čistejší, menej znečistený a bohatší na voľne žijúce druhy. Zároveň budete využívať hojnosť energie pre príjemný životný štýl a s prístupom k vakcínam a liekom, ktoré predchádzajú mnohým súčasným chorobám alebo ich vyliečia.
Čo by tomu mohlo zabrániť? Hlavnou hrozbou je ľudská hlúposť . Či už prichádza od agresívnych autokratov ako Vladimír Putin, prorokov záhuby ako Greta Thunberg, pomýlených odporcov inovácií v biotechnológii ako Greenpeace alebo od mnohých samoľúbych byrokratických nepriateľov ekonomického rastu. Je tu veľa ľudí, ktorí môžu spôsobiť horšiu budúcnosť . Nedovoľme im to!
Článok vyšiel pôvodne na webe Matta Ridleyho 1. decembra 2022. Preložil ho Svetozár Gavora, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Matt Ridley je britský popularizátor vedy, novinár, podnikateľ a autor viacerých knižných bestsellerov.
Matt Ridley bude mať 12. júna 2025 v Bratislave verejnú prednášku na tému „Ekonomická evolúcia a myšlienky, ktoré majú sex“, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika v rámci programu CEQLS. Viac o prednáške, prednášajúcom a o možnostiach prihlásiť sa na prednášku je na webe KI tu.
