Česká republika od druhej polovice roku 2021 zaznamenáva v rámci Vyšehradskej štvorky suverénne najväčší nárast cien elektriny pre domácnosti. V parite kúpnej sily má Česko elektrinu aj plyn prakticky najdrahšie v EÚ. A to aj napriek tomu, že je dlhodobo najväčším čistým vývozcom elektriny spomedzi krajín Visegrádskej štvorky.
Medzi prvým polrokom 2021 a prvým polrokom minulého roka vzrástla cena elektriny pre české domácnosti s bežnou úrovňou spotreby až o 88 percent. V Poľsku to bolo o 36, ale v Maďarsku a na Slovensku zhodne len o 8 percent. Tieto údaje odrážajú jednoduchú cenu v eurách, teda bez prepočtu podľa parity kúpnej sily meny, a zahŕňajú aj dane a poplatky.
Ak by sa brali do úvahy cenu elektriny bez ich zahrnutia, nelichotivé prvenstvo Česka by bolo ešte výraznejšie. Nárast by bol až 100 percent, zatiaľ čo na Slovensku 18, v Poľsku 16 a v Maďarsku 8 percent. V Česku a na Slovensku teda dane a poplatky tlmili finálnu cenu elektriny.
Česko však z kvarteta krajín ako prvé ukončilo štátnu pomoc s platbami za energie. Už viac ako rok si české domácnosti platia energie samy, na rozdiel od domácností v ostatných krajinách V4. Okrem toho má Česko relatívne najvyššie dane a poplatky v regióne, napríklad poplatok za podporované zdroje energie. Poľsko ešte v prvom polroku minulého roka uplatňovalo vratky pre chudobnejšie domácnosti.
Aj keď Česko ako prvé ukončilo štátnu pomoc, jeho celkové verejné zadlženie v pomere k HDP narástlo najvýraznejšie. To môže znieť paradoxne, no do výpočtu celkovej úrovne zadlženia vstupuje viacero faktorov, nielen štátna pomoc s drahými energiami.
Cena elektriny pre domácnosti je výrazne ovplyvnená aj tým, ako sa poplatky za prenos a distribúciu rozdeľujú medzi domácnosti a priemysel. V Česku je toto rozdelenie najviac v prospech priemyslu a v neprospech domácností spomedzi krajín V4. Naopak, Maďarsko poskytuje domácnostiam relatívne najvýhodnejšie podmienky, a to na úkor tamojšieho priemyslu. Slovensko a Poľsko zaťažujú domácnosti aj priemysel približne rovnako.
Toto rozdelenie výrazne vysvetľuje, prečo je cena elektriny pre domácnosti v Maďarsku v parite kúpnej sily takmer najnižšia v EÚ, zatiaľ čo v Česku najvyššia. Priemyselné podniky v Poľsku, na Slovensku a najmä v Maďarsku však čelia vyšším cenám za elektrinu (v jednoduchom prepočte na eurá, bez parity kúpnej sily) než české podniky.
Ani tak však nemožno tvrdiť, že by elektrina v Česku bola lacná. Zvlášť keď je dlhodobo jej najväčším čistým vývozcom v rámci V4. Poľsko a najmä Maďarsko sú naopak dlhodobo čistými dovozcami elektriny. Spolu s Nemeckom, Slovenskom a prekvapivo aj Britániou patria medzi krajiny, do ktorých Česko od roku 2021 do polovice minulého roka vyviezlo najviac elektriny v čistom vyjadrení. Česko má teda aktívnu obchodnú bilanciu s elektrinou so všetkými krajinami V4, pričom jeho vývoz prevažuje nad dovozom, ak nejaký vôbec existuje. Napriek tomu majú jeho domácnosti – na rozdiel od priemyslu – elektrinu najdrahšiu, čo je pre verejnosť ťažko pochopiteľné.
Najväčším čistým odberateľom českej elektriny je však Nemecko. V uvedenom období získalo z Česka elektrinu v čistom vyjadrení v hodnote 75,5 miliardy korún. To naznačuje, že Česko je z energetického hľadiska akousi „sedemnástou spolkovou krajinou Nemecka“. Pražská energetická burza tiež spadá pod „lipskú burzu“, ktorá sa v posledných rokoch stala notoricky známou.
Česko má v rámci Vyšehradu pomerne vysoko liberalizovaný trh s elektrinou, a preto nie je od európskeho trhu – najmä toho nemeckého – izolované tak ako napríklad Poľsko, ktoré stále vo veľkej miere využíva svoju vlastnú uhoľnú elektrinu.
Jednotný trh s elektrinou je však v EÚ v praxi rozdelený do určitých zón, ktoré odrážajú infraštruktúrne a kapacitné možnosti prenosu elektrického prúdu. Český spotrebiteľ tak kvôli blízkosti Nemecka a intenzite cezhraničného prepojenia platí za elektrinu na „nemeckej burze“ v Prahe „nemeckú cenu“. Jeho platba sa tak viac blíži „nemeckej cene“ ako platba spotrebiteľa v Poľsku, na Slovensku alebo v Maďarsku.
Avšak česká kúpna sila, hoci je v rámci V4 najvyššia, stále výrazne zaostáva za nemeckou. Výsledkom je „česká elektrina za nemecké ceny“ pri „českých platoch“. To je hlavný dôvod, prečo je česká elektrina v rámci EÚ najdrahšia pri prepočte podľa parity kúpnej sily.
Teoreticky by bolo možné z „lipskej burzy“ vystúpiť a jednotný trh opustiť. Takéto riešenie je však diskutabilné, pretože v iných oblastiach jednotný trh EÚ Česku jednoznačne prospieva. Účinnejšie by zrejme bolo, keby česká vláda – možno aj v spolupráci s ďalšími krajinami, nielen z V4 – bola voči Nemecku razantnejšia a kritickejšia a jasnejšie mu dávala najavo, že „na jednotnom trhu nie je samo“.
Problémom je aj nemecká energetická politika, najmä vypínanie jadrových elektrární, za ktoré môže platiť aj český spotrebiteľ. Napríklad Švédsko koncom minulého roka ostro kritizovalo Nemecko za odchod od jadra, keďže podľa Štokholmu naň doplácajú aj bežní Švédi.
Na druhej strane, Česko minulý rok aspoň kritizovalo Nemecko za zavedenie osobitného poplatku za tranzit a uskladnenie plynu – a Berlín ho nakoniec zrušil. Aj to sa počíta.
