V najnovšom podcaste TREND sa šéfredaktor Ronald Ižip a moderátor Marek Janitor rozprávajú o tom, či má Slovensko šancu vydať sa cestou inovatívnej a sebestačnej ekonomiky. Symbolom tejto vízie je „raketoplán“ na titulke najnovšieho časopisu – nie ako reálna ambícia, ale ako metafora cesty za prosperitou.
Rozhovor sa kriticky dotýka slov premiéra Roberta Fica, ktorý ako vzory spomína Čínu a Vietnam. Obe krajiny však fungujú v inom kontexte – majú obrovskú ľudskú bázu, silne centralizované plánovanie a v mnohých oblastiach zaostávajú. Vietnam rástol vďaka lacnej pracovnej sile, no dnes sa snaží transformovať na ekonomiku založenú na inováciách. Aj preto aktuálne posilňuje investície do vzdelania, výskumu a podporuje domáci súkromný sektor. Slovensko by sa malo učiť práve z týchto krokov, nie z autoritatívneho systému.
Ako pozitívny kontrast zaznieva Dánsko – krajina podobná Slovensku rozlohou i populáciou, no s vysokou kvalitou verejných služieb, dôverou v štát a politickou kultúrou. Dánsky prístup ukazuje, že keď štát funguje, ľudia chcú platiť dane. Fungujúca demokracia, nízka korupcia a efektívna samospráva tam nie sú frázy, ale každodenná realita.
Slovensko sa nachádza na opačnom konci spektra. Výdavky na výskum a vývoj sú len 0,9 % HDP, čo je hlboko pod priemerom EÚ. Školstvo zostáva odtrhnuté od praxe, podnikateľské prostredie dusí byrokracia a namiesto podpory inovácií sa politici venujú symbolickým gestám. Kritika smeruje aj na adresu zástupcov sociálnej demokracie, ktorí namiesto podpory odbornosti a vedy oslabujú dôveru v inštitúcie.
Napriek všetkému Slovensko má šancu zmenu. Tá musí prísť zhora aj zdola – kvalitné výberové konania na kľúčové posty, väčšia angažovanosť firiem v školstve, dôsledná podpora výskumu a rozvoja malých, inovatívnych firiem. Ako ukazujú príklady z Fínska, Írska, Singapuru či Nórska – aj malé krajiny dokážu vytvárať globálne firmy a prosperujúce spoločnosti. Podmienkou je však funkčný štát, politická vôľa a jasná stratégia.
Slovensko nepotrebuje zázraky, len dôveru v schopných ľudí, v komunitu a v to, že prosperita sa buduje dlhodobo – nie cez sociálne balíčky na dlh, ale cez rozumné rozhodnutia. Budúcnosť na nikoho nečaká.
