- Predstavujeme TREND Týždňa
TREND Týždňa je analytický seriál týždenníka TREND, ktorý pripravuje Janko Michal – dátový novinár s bohatou praxou v slovenských a českých médiách. Roky pôsobí ako autor v denníkoch Hospodářské noviny (ČR) a týždenníku TREND (SR), kde sa špecializuje na ekonomické analýzy a vizualizácie dát. Prihláste sa do nášho pravidelného týždenného newslettra a nezmeškajte najdôležitejšie články TRENDu.
Existujú ukazovatele, ktoré aj po 35 rokoch od pádu komunizmu vykresľujú na mape Európy železnú oponu. Jedným z nich je priemerná dĺžka týždenného pracovného času. V krajinách na východ od Rakúska sa stále pohybuje v úzkom mantineli okolo 40 hodín. A Slovensko je typickým zástupcom tejto skupiny.
Ekonomiky štátov s kratším priemerným pracovným časom, a teda s väčším podielom dobrovoľných čiastočných pracovných úväzkov, sú spravidla efektívnejšie. Najmenej času v práci trávia Holanďania, Dáni a Nóri, najviac Čiernohorci, Bosniaci a Turci. Európskym trendom je skracovanie času práce. Na Slovensku sa od roku 2008, odkedy Eurostat tento ukazovateľ sleduje, priemerný týždenný pracovný čas skrátil zo 41 na 39,5 hodiny.
Opačný pohyb možno pozorovať v celkovej dĺžke pracovného života. Na Slovensku sa etapa života, ktorú ľudia trávia v zamestnaní, od roku 2004 predĺžila priemerne z 32,6 na 36 rokov. A vzhľadom na demografické prognózy sa v záujme udržateľnosti dôchodkového systému bude musieť predlžovať aj v budúcnosti. Cestu razia najmä severské štáty. Napríklad Dáni budú po roku 2040 odchádzať do penzie až v 70 rokoch veku.
Únava z práce
Hoci riešenie s dlhším pracovným časom výmenou za menej rokov v práci môže na prvý pohľad pôsobiť ako vyvážené, podľa odborníkov nejde o šťastnú kombináciu. „Dlhé pracovné týždne bez možnosti čiastočného úväzku alebo flexibility môžu viesť k vyčerpaniu, zníženej produktivite, vyššej chorobnosti a problémom s udržateľnosťou kariéry v dlhšom horizonte,“ upozorňuje Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton. Zamestnávatelia podľa nej potrebujú pružnejší Zákonník práce, najmä v oblasti pracovných dohôd, zmien pracovného času a nákladov na ukončenie pracovného pomeru.
„Dlhý pracovný týždeň pri nízkom využívaní kratších úväzkov poukazuje na preťaženosť zamestnancov a nedostatočnú modernizáciu slovenskej ekonomiky,“ súhlasí hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Martina Nemethová. „Veľa hodín práce v súbehu s rozsiahlou nočnou prácou je dôležitým zdravotným dôvodom skorého odchodu do dôchodku vrátane predčasných dôchodkov,“ konštatuje prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník.
Veková inklúzia
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si uvedomuje aj potrebu udržať šesťdesiatnikov na trhu práce. Ako účinný nástroj vidí novoschválený národný projekt vekového manažmentu, čo je systém zásad napomáhajúci vekovej inklúzii na pracoviskách.
„Cieľom projektu je nastaviť podmienky na zavedenie vekového manažmentu do firemnej kultúry podnikov vo všetkých sektoroch hospodárstva. Zároveň sa zameriava na podporu udržania seniorov v zamestnaní a prispôsobenie pracovného prostredia ich potrebám,“ uviedol tlačový odbor rezortu.
- Čiastočné úväzky sú dobrým riešením
- Skrátený pracovný úväzok využíva na Slovensku len 3,8 percenta zamestnancov, čo je štvrtý najnižší podiel v Európskej únii. „Slovensko potrebuje lepšiu reguláciu aj podporu skrátených úväzkov a celkové skracovanie pracovného času. Pomohlo by to ekonomike, ale aj zdraviu populácie,“ myslí si hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová. Podľa Jitky Kouba z agentúry Grafton moderná ekonomika prechádzajúca digitálnou transformáciou skrátené úväzky potrebuje. „Ak túto flexibilitu trh práce nevie ponúknuť, hrozí, že stratíme časť talentov, napríklad rodičov malých detí, ale aj starších pracovníkov,“ varuje.
- Michal Janko
V českom médiu Economie pôsobí od jesene 2013, predtým šesť rokov pôsobil vo VLM. Špecializuje sa na vizualizáciu dát.
