Vyhláška, ktorá rozdeľuje peniaze v zdravotníctve, je známa

Ministerstvo zdravotníctva vydalo dlho očakávanú vyhlášku, na ktorú čakal celý sektor zdravotníctva. Vyhláška určuje, koľko financií získajú jednotlivé segmenty zdravotníctva v roku 2025. Ako po minulé roky, ani tentoraz nedodržalo podmienku zverejniť vyhlášku do konca januára, čo je podmienkou pre zabezpečenie dostatočného času na vyjednávanie podmienok medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Oneskorené procesy si vyslúžili kritiku najmä zo strany ambulantných lekárov. Tým sa končí dohodovacie konanie s poisťovňami koncom marca. Súkromní ambulantní lekári upozorňovali na to, že pre meškajúcu vyhlášku sa zmluvy budú uzatvárať „pod obrovským tlakom a v časovej tiesni“. Dnes sa k tomu pridáva obava, že konsolidačný rozpočet nepokryje ani predpokladanú infláciu.

Rezort zdravotníctva pre neskoré zverejnenie predložil vyhlášku do medzirezortného pripomienkového konania v skrátenej lehote. Ak by túto cestu nezvolil, ohrozil by poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože poskytovatelia by nemali uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami. 

Odvody a platba štátu

Rozpočet verejného zdravotného poistenia sa medziročne navýšil o 7,06 percenta. Limit výdavkov na zdravotnú starostlivosť určilo ministerstvo na 8,3 miliardy eur. Aj keby štát neprijal žiadne opatrenia či rozhodnutia, výdavky verejného zdravotného poistenia by v tomto roku vzrástli o viac než 588 miliónov eur. Oblasť liekov by si vyžiadala 55 miliónov, inflácia 74 miliónov, samotné starnutie obyvateľstva 70 miliónov eur. Najväčšiu sumu si však vyžadujú mzdy zdravotníkov, na ktoré potrebuje štát o 389 miliónov eur viac než v predchádzajúcom roku. Hlavnými zdrojmi financií sú odvody ekonomicky aktívnych obyvateľov a platba štátu za jeho poistencov. 

Vláda Roberta Fica už minulý rok zvýšila zdravotné odvody ekonomicky aktívnych. Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa zvýšila z desiatich percent vymeriavacieho základu na jedenásť. A priplatili si aj samoplatcovia a živnostníci. Ich mesačné zdravotné odvody sa zvýšili o jedno percento. Miera daňovo-odvodového zaťaženia, teda súčtu dane z príjmu, odvodov zamestnanca a odvodov zamestnávateľa je na Slovensku už teraz pomerne vysoká. „V porovnaní s priemerom OECD je jej podiel na cene práce u slobodného, bezdetného zamestnanca s priemernou mzdou v roku 2022 o sedem percentuálnych bodov vyšší,“ píšu analytičky Henrieta Tulejová a Dominika Šebová. Slovensko súťaží o zahraničné investície a export tovaru najmä s okolitými krajinami, ako sú Česká republika, Poľsko a Maďarsko, ktoré majú dokonca nižšie daňové zaťaženie. 

Platba za poistencov štátu zostáva v roku 2025 rovnaká ako minulý rok, na úrovni 4,5 percenta z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Ako uvádza analytička Advance Institute Henrieta Tulejová, v porovnaní s Českou republikou dáva slovenská vláda do zdravotníctva o 2,2 miliardy eur menej. „Hlavnou príčinou rozdielu medzi Slovenskom a Českom nie sú vyššie zdravotné odvody, ale vývoj platby štátu za svojich poistencov,“ uviedla. Rozdiel v počte poistencov štátu na Slovensku a v Českej republike pritom nie je taký významný. Zhruba 56 až 57 percent poistencov tvoria v obidvoch krajinách nezamestnaní, dôchodcovia, matky na materskej dovolenke či deti.  „Platba za poistenca štátu v Česku v roku 2023 bola na úrovni 80 eur,“ podčiarkla H. Tulejová. Na Slovensku v tom istom roku platil štát za svojich poistencov mesačne 51 eur, respektíve 60 eur po dofinancovaní sektora v septembri 2023.

Ako sa rozdelia peniaze