Česi majú v pomere ku kúpnej sile najdrahšiu elektrinu v Európskej únii. Dôvodom je, zjednodušene povedané, že majú takmer nemecké ceny elektriny, ale ani zďaleka nemajú nemecké platy. A na rozdiel od Slovákov a Maďarov ceny elektriny pre domácnosti neurčuje ani nedotuje vláda. Druhým dôvodom je však nevhodná štruktúra výroby elektrickej energie v podobe stávky na jadro. Jadrové energia je totiž v súčasnosti vôbec najdrahší zdroj energie.
Babišov nástup
Jadrové elektrárne sa stavajú veľmi dlho a musia spĺňať veľmi prísne bezpečnostné kritériá. Kvôli útlmu ich výstavby a vývoja v Európe, a tým aj kusovej výrobe a veľmi malému celosvetovému počtu výrobcov je ich konštrukcia enormne drahá. Zvlášť keď objednávateľ pri výbere z bezpečnostných dôvodov vylúči firmy z Ruska a Číny. To sa stalo aj v prípade dostavby dvoch 1 200-megawattových reaktorov v českých Dukovanoch. Tender, ktorý vyhrala juhokórejská firma KHNP, však narazil na predbežné opatrenie českého súdu. Po podaní žaloby neúspešným francúzskym konkurentom EDF súd zakázal podpísať s Kórejčanmi konečnú zmluvu o výstavbe.
Tender v hodnote 407 miliárd korún (vyše 16 miliárd eur) tak zamrzol. A v Česku začínajú silnieť hlasy, že je to možno navždy. V októbri sa tam totiž konajú parlamentné voľby a Babišovo hnutie ANO, ktoré do nich ide ako jasný favorit, vyzvalo súčasný Fialov kabinet, aby odložil podpis kontraktu až na povolebné obdobie. „Formálne ide len o odklad, ale ako ukazujú české skúsenosti, takéto prieťahy často znamenajú , že sa nakoniec nič nepostaví,“ píše komentátor internetového servera lidovky.cz Marek Hudema.
„Žaloby sa často využívajú na zastavenie súťaží. Buď preto, aby sa vôbec nestavalo, alebo aby o zákazke rozhodovala iná politická reprezentácia,“ konštatuje Hudema. „Navyše je čas v prípade dukovanskej dostavby extrémne napätý, pretože ponuka kórejskej firmy KHNP platí v súčasnej podobe len do konca júna,“ zdôrazňuje komentátor.
Česko sa navyše so svojou zákazkou aj po vyradení ruského Rosatomu doslova zaplietlo do globálneho konfliktu. V ňom sa bojuje o potenciálne veľmi hodnotný európsky jadrový trh. Na jednej strane je v súčasnosti jediný európsky dodávateľ jadrových elektrární EDF, ktorého pozíciu posilňuje aj to, že jeho stopercentným vlastníkom je francúzsky štát. Juhokórejská KHNP uprednostnená Českom zasa vidí v Dukovanoch šancu preniknúť na úniový trh. Po zložitých licenčných rokovaniach navyše KHNP spojila sily s americkým Westinghousom, čo z tohto dua robí pre Francúzov veľmi nebezpečného súpera. Zvlášť v situácii, keď sa EDF nedarí v mnohých projektoch dodržiavať ani termíny, ani pôvodne dohodnutú cenu. Vlani v januári EDF oznámila, že jej najväčší súčasný projekt, dostavba britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point C, sa nielen predĺži o ďalšie dva roky, ale aj cena sa zvýši z 26 miliárd asi až na 34 miliárd eur.
Podľa generálneho riaditeľa ČEZ Daniela Beneša však bola ponuka z Francúzska výrazne horšia. „To, čo nám ponúkli, by som v živote nepodpísal,“ uviedol pre Český rozhlas. Juhokórejčania podľa neho požadovali na zaplatenie elektrárne výrazne nižšiu výkupnú cenu elektriny, než žiada EDF v prípade spomínanej britskej elektrárne Hinkley Point C. Zatiaľ čo KHNP súhlasila v Česku s výkupnou cenou 90 eur za MWh, v prípade Spojeného kráľovstva, kde dostala EDF zákazku bez súťaže, Francúzi kalkulujú s výkupnou cenou 140 eur za MWh. Aj keď Beneš v rozhovore naznačil, že v prípade Dukován taká vysoká nebola, bola predsa len výrazne vyššia než v prípade Kórejčanov.
Paríž zapája aj Brusel
„Francúzi urobia všetko pre to, aby takáto elektráreň nevznikla. Nejde im o výhru, ale o to, aby elektráreň nevznikla. A to je pre Českú republiku dramatická správa ,“ varuje šéf ČEZ Beneš. České súdy zďaleka nie sú jediným poľom, kde sa bojuje o osud dostavby Dukovian. Francúzi bez škrupúľ zapojili do boja proti KHNP aj svojho eurokomisára, výkonného podpredsedu Európskej komisie pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphana Séjourného.
Ten ešte pred rozhodnutím českých súdov listom vyzval českú vládu, aby kontrakt s Juhokórejčanmi nepodpisovala. Do médií sa dokonca dostala správa, že k odkladu podpisu vyzvala Česko aj Európska komisia, ale českí ministri to odmietli. „Od francúzskeho eurokomisára Séjourného som dostal zdvorilostný list, v ktorom ma vyzýva, aby sme zmluvu s Kórejčanmi nepodpisovali. Nejde o stanovisko Komisie a ako potvrdil hovorca Európskej komisie, list nie je právne záväzný,“ uviedol minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček.
EDF tvrdí, že KHNP dostane na výstavbu reaktora v Česku od vlády v Soule nepovolené štátne subvencie, a preto by mal Brusel kontrakt zastaviť. Z kauzy sa stala otázka najvyššieho politického záujmu a premiér Petr Fiala sa kvôli tomu stretol nielen s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ale aj francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Zatiaľ čo u Leyenovej aspoň čiastočne uspel, takže Brusel nezačal žiadne oficiálne kroky, u Macrona pohorel. „Pánovi prezidentovi Macronovi som objasňoval českú pozíciu a možné dôsledky krokov, ktoré robí francúzska spoločnosť. Ale ďalej by som to nekomentoval,“ uviedol Fiala.
ČEZ aj KHNP sa snažia kroky Francúzov prebiť kasačnou sťažnosťou a navyše hrozia, že budú od EDF vymáhať vzniknutú škodu, ktorá už v prípade niekoľkomesačného odkladu môže dosiahnuť desiatky miliónov eur. Harmonogram výstavby je totiž veľmi napätý. Prvý nový blok by mal byť spustený v roku 2035 a ďalší o dva roky neskôr. Súčasťou kontraktu je aj opcia na prípadnú dostavbu dvoch ďalších blokov v jadrovej elektrárni Temelín.
Drahšia elektrina
Česko je v súčasnosti jedným z veľkých vývozcov elektriny. Vďačí za to hlavne hnedouhoľným elektrárňam, ktoré energetici začínajú postupne odstavovať. Vlani bolo Česko čistým vývozcom vyše 6,4 terawatt-hodiny elektriny, rok predtým, keď išli uhoľné elektrárne na plný výkon, to bolo ešte o 30 percent viac. No v roku 2030 už by Česko malo rovnaké množstvo elektriny dovážať. Čoraz väčšiu závislosť od dovozu by malo znížiť spustenie nových blokov v Dukovanoch.
Sú však hlasy, ktoré tvrdia, že by neuzatvorením kontraktu Česko o nič neprišlo, pretože jadrové elektrárne nie sú pre kombináciu s obnoviteľnými zdrojmi ideálne. Na vyrovnávanie dodávok veľmi lacnej, ale nestabilne dodávanej zelenej elektriny sa totiž oveľa viac hodia pomerne lacno postaviteľné paroplynové elektrárne. „Môže sa ukázať, že jadrová energia bude veľmi drahá. Ide totiž o veľký stabilný zdroj, ktorý musí byť takmer stále zapnutý s minimálnou reguláciou. Ak má vykrývať dočasné výpadky lacnejších obnoviteľných zdrojov, ktorých môže byť v tom čase už viac než dosť, nebude nám na nič,“ uvádza napríklad aj spomínaný Marek Hudema.
V Česku navyše už pred viac než desiatimi rokmi na dohadoch o garantovanej cene elektriny z nového jadrového zdroja stroskotal štyri roky rozbehnutý projekt dostavby jadrovej elektrárne Temelín.
Ten vtedy pre dva obdobné reaktory, ako má v súčasnosti stavať KHNP v Dukovanoch, počítal s polovičnou cenou, než akú vláda vysúťažila teraz. Jadrová inflácia je evidentne pomerne vysoká.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
