Americká zahraničná pomoc je preč, kontroverzie ostávajú

V priebehu 80. rokov vynakladali USA na humanitárne projekty, hospodársky rozvoj či zdravotnícke iniciatívy viac než ktorákoľvek iná krajina. Vo fiškálnom roku 2023 americká federálna pomoc dosiahla 72 miliárd dolárov. Mimo vládneho sektora smerovali do rozvojových krajín aj miliardy od mimovládnych organizácií a individuálnych darcov. No v pomere k HDP USA zaostávajú: ich príspevky predstavujú len 0,24 percenta, teda štvrtinu toho, čo dávajú severské krajiny. Podľa tohto ukazovateľa sú až na 24. mieste. Napriek veľkému mediálnemu obrazu zahraničnej pomoci táto tvorí len percento federálneho rozpočtu – kým mnohí Američania si myslia, že je to až štvrtina.

Pochybnosti o efektívnosti pomoci sa šíria naprieč verejnosťou i odbornou komunitou. Niektorí ekonómovia ako Dambisa Moyo či William Easterly tvrdia, že zahraničná pomoc nielenže zlyháva, ale môže dokonca škodiť – najmä ak podporuje korup-čné režimy alebo zle navrhnuté programy. Spomína sa napríklad Vietnam v 60. rokoch, Zair v 80. rokoch či Afganistan po roku 2000. Hoci napríklad Paul Collier upozorňuje, že pomoc má zmysel za predpokladu vhodného nastavenia a monitorovania, prevládajúci názor je, že zahraničná pomoc nie je dôveryhodná.

Súčasná realita však priniesla dramatický obrat. Krátko po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu jeho administratíva začala demontovať Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID). Reálny dôsledok sa prejavil rýchlo: rušili sa programy, ktoré zachraňovali životy a prinášali vysoký spoločenský výnos. Od roku 2003 zachránil Prezidentov núdzový plán na pomoc proti AIDS, spustený Georgeom W. Bushom, milióny životov predovšetkým v subsaharskej Afrike. Iniciatíva proti malárii, financovaná USA, zabránila dvom miliardám infekcií a znížila úmrtnosť na polovicu. Aliancia pre očkovanie, podporovaná americkou vládou, zaočkovala vyše miliardu detí proti osýpkam, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a ďalším nebezpečným chorobám, čím zachránila približne 19 miliónov životov. Pravé kiahne sa celosvetovo eliminovali, detská obrna pretrváva už len v dvoch krajinách. Globálna detská úmrtnosť klesla zo 40 percent pred sto rokmi na súčasné štyri percentá. Vďaka zahraničnej podpore sa rozšírili zlepšené odrody plodín, hnojivá, pesticídy a zavlažovanie. Zelená revolúcia priniesla dvojnásobné výnosy obilnín v Ázii, potravinovú sebestačnosť v Indii a citeľný pokles dojčenskej úmrtnosti v rozvojových krajinách – o dva až päť percentuálnych bodov zo štartovacej úrovne 18 percent. Historicky ikonickým príkladom úspešnej pomoci bol Marshallov plán, ktorý po druhej svetovej vojne obnovil európske ekonomiky a zabezpečil základy 80. rokov relatívneho mieru.