Priame zahraničné investície (PZI) do rozvojových ekonomík v roku 2023 klesli na najnižšiu úroveň od roku 2005, oznámila Svetová banka (SB). Ako dôvod uviedla rastúce obchodné a investičné bariéry. Do rozvojových krajín smerovali v roku 2023 priame zahraničné investície len vo výške 435 miliárd dolárov.
Ako podiel na HDP boli toky PZI do rozvojových ekonomík v roku 2023 na úrovni 2,3 percenta, čo je približne polovica ich maxima z roku 2008. „To, čo vidíme, je výsledkom verejnej politiky,“ povedal hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill s tým, že investície klesajú, zatiaľ čo verejný dlh dosahuje nové maximá.
Vlády v predchádzajúcich rokoch budovali prekážky pre investície a obchod namiesto toho, aby ich odstraňovali, skonštatoval.
Zvrátenie spomalenia PZI je „nevyhnutné pre vytváranie nových pracovných miest, udržateľný rast a dosahovanie širších rozvojových cieľov,“ vyhlásil Ayhan Kose, zástupca hlavného ekonóma SB. Zdôraznil, že PZI môžu byť silným impulzom pre hospodársky rast.
Ale aj investičné zmluvy, katalyzátor investičných tokov, klesli. V rokoch 2010 až 2024 vstúpilo do platnosti len 380 nových investičných zmlúv. To bolo menej ako polovica z ich počtu medzi rokmi 2000 a 2009, keď nadobudlo platnosť približne 870 zmlúv, ukázala správa Svetovej banky.
„Neistota v súvislosti s globálnou hospodárskou politikou a geopolitické riziko vyleteli na najvyššiu úroveň od prelomu storočia,“ pokračuje SB s tým, že PZI sa zároveň koncentrovali vo väčších ekonomikách.
Dve tretiny tokov PZI do rozvojových ekonomík v rokoch 2012 až 2023 smerovali len do 10 krajín, pričom Čína, India a Brazília spoločne získali takmer polovicu z celkových PZI pre rozvíjajúce sa rozvojové ekonomiky, zatiaľ čo 26 najchudobnejších štátov dostalo „sotva dve percentá,“ dodáva správa.
Svetová banka vyzvala na silnejšiu globálnu spoluprácu s cieľom pomôcť nasmerovať financovanie do rozvojových ekonomík s najväčším nedostatkom investícií.
Ďalšie dôležité správy
