Neziskové občianske združenie Bee:wild identifikovalo 12 novovznikajúcich hrozieb, ktoré by podľa desiatich popredných svetových odborníkov mohli urýchliť úbytok opeľovačov v priebehu nasledujúcich piatich až 15 rokov. Včely, motýle, niektoré druhy vtákov a netopierov sú pritom pre potravinovú bezpečnosť nesmierne dôležité.
Závisí od nich takmer 90 percent kvitnúcich rastlín a viac ako tri štvrtiny hlavných poľnohospodárskych plodín sveta. „Ochrana opeľovačov znamená ochranu nás samých,“ povedal hlavný autor štúdie Simon Potts.
Svet plný hrozieb
Výskumníci tvrdia, že dlhodobé prežitie včiel ohrozujú najmä vojny, a to vrátane tej na Ukrajine. Konflikty totiž vedú k nadmernému využívaniu pôdy a znižovaniu rozmanitosti plodín, čo obmedzuje dostupnosť potravy pre divo žijúce opeľovače. Problémom sú aj ťažké kovy, k uvoľneniu ktorých počas ozbrojených stretov dochádza, keďže znečisťujú ovzdušie.
Včelí vosk by pritom mohol podľa vedcov prísť ukrajinským domácnostiam v najbližších mesiacoch náramne vhod. Možno z nich vyrobiť obaly, ktoré im pomôžu uchovať potraviny dlhšie čerstvé. Rusi útokmi ničia ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čo má za následok výpadky elektriny. Na niektorých ukrajinských územiach tak obyvatelia nemajú možnosť skladovať potraviny v chladničke či mrazničke. To môže byť problém najmä v letných mesiacoch, ktoré už klopú na dvere. Netreba zabúdať ani na to, že Ukrajina je najväčším producentom medu v Európe.
Druhou najnaliehavejšou hrozbou je znečistenie mikroplastmi. Vedci už objavili syntetické polyméry v 315 včelích kolóniách naprieč Európou. Včely mikročastice vdychujú zo vzduchu, prijímajú z potravy alebo ich používajú na stavbu hniezd. Prenikajú aj do medu. Vedci zatiaľ nepoznajú celkový vplyv mikroplastov na zdravie opeľovačov. Zistili však, že ich požitie poškodzuje tráviaci systém včiel, čo vedie k zmenám v správaní a oslabeniu imunitného systému. Keďže sú z tohto dôvodu náchylnejšie na choroby, môže to znižovať efektivitu opeľovania.
Na list novovznikajúcich hrozieb sa dostalo aj svetelné znečistenie. V oblastiach s pouličným osvetlením je o 62 percent nižšia šanca, že nočné opeľovače budú lietať ku kvetom. Antibiotiká používané v poľnohospodárstve takisto neradno prehliadať, keďže sa môžu dostať do úľov a ovplyvňovať správanie včiel. Znižujú napríklad ich aktivitu a menia trasy, ktorými lietajú za potravou.
- Vojny a konflikty – nútia krajiny pestovať menej druhov plodín, čím opeľovačom počas sezóny chýba rôznorodá potrava
- Mikroplasty – ich požitie poškodzuje tráviaci systém včiel, spôsobuje zmenu správania a oslabuje imunitný systém
- Umelé osvetlenie – narúša opelivú funkciu motýľov a nočného hmyzu
- Znečistenie antibiotikami – môžu kontaminovať med aj úle a meniť správanie včiel
- Znečistenie ovzdušia – negatívne ovplyvňuje prežitie, reprodukciu a rast opeľovačov
- Pesticídové „kokteily“ – oslabujú včely, a to najmä v rozvojových krajinách, kde čelia čoraz nebezpečnejšej kombinácii látok
- Častejšie a rozsiahlejšie požiare – ničia biotopy a sťažujú ich obnovu
Na krídlach nesú miliardy eur
V Európe žije 2 250 druhov včiel a ešte viac ich je v tropických oblastiach. Ich práca má pre globálne poľnohospodárstvo obrovskú hodnotu. Podľa údajov Európskej komisie od nich ročne závisia plodiny v hodnote 153 miliárd eur. Ak by sa včely zo dňa na deň zo sveta vyparili, spolu s nimi by zmizlo aj 9,5 percenta celkovej hodnoty svetovej poľnohospodárskej produkcie určenej pre ľudskú konzumáciu.
Hoci im zatiaľ celkové vyhynutie nehrozí, prudký pokles ich biodiverzity je veľmi znepokojujúci. Pre EÚ je opeľovanie obzvlášť dôležité, keďže sa naň viaže 14,2 miliardy eur. Najviac by vyhynutie včiel zasiahlo východnú Áziu s 51,5 miliardami eur.
Štúdia s názvom „Ekonomické zhodnotenie zraniteľnosti svetového poľnohospodárstva tvárou v tvár úbytku opeľovačov“ potvrdila, že pestovanie až 84 percent druhov plodín v Európe priamo závisí od opeľovačov. Najviac sú to ovocie a zelenina. Na druhom mieste olejnaté plodiny. Vedci takisto zistili, že priemerná hodnota plodín závislých od opeľovačov je výrazne vyššia než hodnota plodín, ktoré ich nepotrebujú. Do tejto druhej kategórie patria napríklad obilniny či cukrová trstina.
Experti Simon Potts a Stuart Roberts plánujú vytvoriť červený zoznam ohrozených druhov včiel pre Európu. V Nemecku je napríklad celkovo 560 druhov včiel, z ktorých až 289 by sa naň dostalo. V Švajčiarsku je ohrozených 42 percent druhov, vo Fínsku 45 percent a v Holandsku až 54 percent. Desaťpercentný úbytok včiel nie je pre Európu nereálnou vyhliadkou. Ak by k nemu došlo, mal by nielen obrovské hospodárske dôsledky, ale by negatívne ovplyvnil aj opelenie divokých kvitnúcich rastlín.
Ďalšie dôležité správy
