Čínske dotácie domácim oceliarskym koncernom „deformujú“ svetový trh s oceľou a brzdia dekarbonizačné investície v sektore, uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Čína je najväčším producentom ocele na svete, pričom vlani dosiahla jej produkcia viac než miliardu ton. V poslednom období ale klesol domáci dopyt, ktorý prinútil čínske podniky hľadať odbyt v zahraničí.
Čínska dotovaná dominancia
Export čínskej ocele vzrástol vlani na rekordných 118 miliónov ton. Naopak, dovoz sa prepadol o takmer 80 percent na 8,7 milióna ton. OECD poukázala na dotácie čínskej vlády pre domácich producentov s tým, že svetový trh „deformujú netrhové sily, keď nedotovaní výrobcovia nemajú šancu konkurovať“.
„Miera dotácií v oceliarskom priemysle v Číne je päťnásobne vyššia, než je priemer v iných ekonomikách,“ uviedla OECD, poukazujúc na fakt, že čínsky export ocele sa od roku 2020 viac než zdvojnásobil.
Pozíciu výrobcov ocele mimo Číny skomplikoval aj fakt, že problémy čínskeho realitného sektora znížili domáci dopyt po oceli, čo pre iné krajiny predstavuje „značný problém,“ pretože ich vlastný export klesá a dovoz sa zvyšuje.
Začarovaný oceliarsky kruh
Za posledných päť rokov vzrástol dovoz ocele do Európskej únie a Veľkej Británie o takmer 13 percent, Japonska a Južnej Kórey o 18 percent a Severnej Ameriky o 40 percent. Import do krajín Južnej Ameriky stúpol o 60 percent a štátov v Oceánii o 77 percent. Niektoré trhy zápasia s vlastnou nadmernou výrobnou kapacitou a zvyšujú vývoz najmä do štátov OECD.
Vlani „spustilo 19 vlád 81 procesov antidumpingového vyšetrovania v oblasti ocele a oceliarskych výrobkov,“ informuje OCED. „Takmer 80 percent z vyšetrovaní sa vedie proti ázijským producentom,“ dodala organizácia s tým, že veľký počet vyšetrovaní sa týkal Číny.
Výsledkom situácie je veľké množstvo lacnej ocele, čo negatívne ovplyvňuje objem dekarbonizačných investícií v sektore. Produkcia ocele sa na globálnych emisiách CO2 podieľa približne ôsmimi percentami.
Ďalšie dôležité správy
