Bytová kríza v Európe sa prehlbuje. Prudký rast cien nehnuteľností a nájmov, nedostatok dostupného bývania a tlak rastúcich životných nákladov vytvorili situáciu, ktorá zaťažuje milióny ľudí. „Niektoré politické skupiny si myslia, že jediným riešením je stavať nové byty. Ja si myslím, že môžeme urobiť oveľa viac, ale potrebujeme politickú vôľu,“ povedala talianska europoslankyňa Irene Tinagliová v rozhovore pre Euronews.
Priemerné ceny bývania v EÚ medzi rokmi 2015 a 2023 vzrástli o 48 percent, zatiaľ čo nájomné stúplo od roku 2010 do 2022 o 18 percent. V niektorých krajinách bol rast oveľa výraznejší – napríklad v Maďarsku ceny bývania porástli o 173 percent, zatiaľ čo vo Fínsku len o päť. „Európska únia nemá univerzálne riešenie, ktoré by fungovalo všade. Každá krajina má špecifické výzvy,“ zdôraznila I. Tinagliová s tým, že riešenie bytovej krízy by nemalo byť zúžené len na výstavbu nových domov.
Z príjmu Európanov najviac ukrajuje bývanie a účty za energie. Slováci sú pod priemerom EÚ
„Máme nástroje, ako podporiť udržateľné a cenovo dostupné bývanie – od renovácie starších budov cez prísnejšie regulácie krátkodobých prenájmov až po prerozdelenie finančných zdrojov do sektorov s najväčšou potrebou,“ vysvetlila. Dúfa, že Komisia bude ambiciózna a „nepríde len s jednou iniciatívou, ale s komplexným balíkom opatrení. Táto kríza má totiž mnoho rozmerov“.
Bytová kríza sa stala kľúčovou témou aj počas volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024, ktoré sa konali v atmosfére rastúcich životných nákladov a následkov pandémie covidu. Výsledkom bol posun voličov doprava a nárast podpory krajnej pravice – skupina Patriots for Europe sa stala treťou najsilnejšou frakciou v parlamente.
Podľa analýzy think-tanku European Policy Centre radikálne pravicové strany využívajú tému bývania na presadzovanie protiimigračnej rétoriky a stavajú dostupnosť bývania do kontrastu s migračnou politikou EÚ.
Ďalšie dôležité správy
