Veľká Británia sa chystá prepísať pravidlá demokracie. Veková hranica pre účasť vo voľbách má klesnúť na 16 rokov — zmena, ktorá môže rozhodnúť nielen o budúcnosti krajiny, ale aj o tom, kto ju bude financovať. Nový volebný zákon, ktorý pripravuje kabinet Keira Starmera, má priniesť dve zásadné reformy: viac mladých voličov a menej špekulatívnych darcov zo zahraničia.
Zníženie volebného veku na 16 rokov má platiť už pred najbližšími parlamentnými voľbami, ktoré sa môžu konať najneskôr v roku 2029. Veková hranica sa tak zjednotí s pravidlami platnými v Škótsku a Walese, kde mladí môžu voliť v regionálnych a komunálnych voľbách už roky.
Labouristi idú na istotu. Mladí ich volia najviac
Labouristi tento krok sľubovali dávnejšie. Tvrdia, že ak mladí ľudia môžu pracovať, platiť dane či narukovať do armády, mali by mať právo aj voliť. Prieskumy im dávajú za pravdu: vo voľbách v roku 2024 hlasovalo za Labouristov až 41 percent voličov vo veku 18až24 rokov. Čím starší voliči, tým menší podiel. A práve 16- a 17-roční môžu ešte viac posilniť tento trend.
Británia pritom nie je prvou krajinou, ktorá rozširuje volebný okruh. Priekopníkom bolo Rakúsko, ktoré znížilo volebný vek už v roku 2007 – a podľa výskumov tam zaznamenali vyššiu občiansku angažovanosť mladých. Podobne postupovali aj Malta, Brazília, Argentína, Ekvádor, Kuba, Nicaragua či ostrovy ako Jersey, Guernsey a ostrov Man.
Zástancovia pripomínajú, že hlasovanie v mladšom veku buduje celoživotný voličský návyk. Škola, stabilné domáce prostredie a nižšia miera mobility zvyšujú šance, že mladí reálne prídu k urnám. A čo viac – do systému prinášajú čerstvú perspektívu a energiu.
Riziko dezinformácií a populistického marketingu
Samozrejme, nie všetci tlieskajú. Kritici tvrdia, že 16-roční ešte nemajú dostatočné skúsenosti, že sú ľahko ovplyvniteľní – či už rodinou, školou, alebo sociálnymi sieťami. Obávajú sa tiež, že dospelá verejnosť tento krok nevníma pozitívne, čo môže podkopať dôveru v samotný volebný systém.
Čo ak mladoškoláci vo volebnom veku zostanú terčom cieleného populistického marketingu či dezinformačných kampaní? Extrémistické hnutia dokážu selektívne využívať sociálne siete, školské skupiny alebo influencerské komunity, aby formovali názory voličov ešte predtým, než dostanú plnú mediálnu gramotnosť.
Kritici upozorňujú, že mladí sú zraniteľnejší – častejšie sú ešte v škole ako v reálnom živote, menej cestujú, viac nasávajú názor rodičov či vrstovníkov. Bez robustnej občianskej výchovy a mediálnej gramotnosti môže byť masívny nárast nezrelých voličských rozhodnutí nebezpečný.
Správne nastavenie výchovy, školských diskusií a programov zameraných na kritické myslenie môže byť kľúčové. Ak bude ponuka populistických politických strán jednoduchá, emotívna a smerovaná do sociálnych médií, môže to „narušiť“ výsledky volieb.
Výskumy však ukazujú, že kvalita rozhodnutí mladých je porovnateľná, niekde dokonca vyššia než u prvovoličov vo veku 18 až 21 rokov. A tam, kde sa mladí angažujú, stúpa aj ich záujem o verejné dianie. Výsledky však do veľkej miery závisia od kultúrneho a politického kontextu.
Musk ako katalyzátor reforiem
Druhý pilier reformy cieli na financovanie politických strán. Britská vláda chce sprísniť dohľad nad politickými darmi, najmä zo zahraničia. Štát sa obáva situácie, keď miliardári ako Elon Musk môžu ovplyvniť výsledok volieb cez finančné injekcie.
Práve E. Musk mal podľa britských médií zvažovať dar až sto miliónov libier pre populistickú stranu Reform UK Nigela Faragea. Ak by k tomu došlo, išlo by o najväčší politický dar v histórii krajiny. Hoci zatiaľ nič nepodpísal, vláda už koná.
Po novom sa budú musieť overovať všetky dary nad 500 libier, zavádza sa princíp „poznaj svojho darcu“ a rušia sa legislatívne diery, ktoré umožňovali obchádzať zákaz darov od zahraničných osôb cez tzv. schránkové firmy.
Viac dokladov, vyššie pokuty
Kabinet rozšíri aj zoznam akceptovaných dokladov totožnosti vo voľbách – pribudnú platobné karty vydané v Británii či digitálne verzie preukazov veteránov a vodičákov. Volebná komisia navyše získa právo udeľovať pokuty až do výšky pol milióna libier a zasiahnuť voči zastrašovaniu kandidátov.
„Nemôžeme brať našu demokraciu ako samozrejmosť,“ povedala vicepremiérka Angela Raynerová. „Ak chceme silnú spoločnosť aj o desaťročia, musíme chrániť voľby pred zneužitím a zároveň motivovať ľudí, aby sa ich zúčastnili.“
Rozšírené volebné právo môže priniesť nečakaný efekt – silu populistickej strany medzi mladými. Ak Británia zavedie voľby od 16 rokov, bude musieť zabezpečiť ochranné mechanizmy: systém kritického vzdelávania, mediálnu osvetu, školské diskusie, ochranu pred dezinformáciami.
Ak sa o to postarajú včas, môže to byť krok k modernej inkluzívnej demokracii. Ak nie – verejný diskurz môže byť narušený, dôvera oslabená a výsledky volieb skreslené silou populizmu.
