Prezident Donald Trump sa po návrate do Bieleho domu stretáva s nepriaznivým vývojom v zahraničnej politike, najmä pokiaľ ide o jeho ambíciu rýchlo uzatvoriť dohody s autoritárskymi lídrami, ktorých v minulosti obdivoval.
Jeho snahy o diplomatické prielomy s Ruskom, Čínou a Iránom zatiaľ nepriniesli očakávané výsledky a narazili na značné prekážky, uvádza Bloomberg.
Trumpov predvolebný prísľub o ukončení vojny na Ukrajine do 24 hodín od opätovného nástupu do úradu sa ukázal ako nereálny. Po nedávnom telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom Trump priznal, že okamžité dosiahnutie mieru nie je možné.
Počas telefonátu Putin signalizoval zámer podniknúť odvetu za ukrajinské útoky na ruské letiská, čo Trump akceptoval ako „pochopiteľné“. Zároveň sa obaja lídri zhodli na potrebe zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní, hoci konkrétne kroky na dosiahnutie tohto cieľa zatiaľ nie sú známe.
Obchodné rokovania medzi Spojenými štátmi a Čínou stagnujú. Trump na svojej platforme Truth Social vyjadril frustráciu nad čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorého označil za „mimoriadne ťažkého partnera na uzavretie dohody“.
Americká strana obviňuje Peking z porušenia ženevskej rámcovej dohody, ktorá mala viesť k postupnému znižovaniu ciel. Čína naopak tvrdí, že Spojené štáty zavádzajú nové obmedzenia na vývoz pokročilých technológií a narúšajú rovnováhu v obchodných vzťahoch.
Rokovania s Iránom sa dostali do slepej uličky. Trumpova snaha o novú jadrovú dohodu naráža na rozhodný odpor Teheránu. Najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí odmietol americké požiadavky na obmedzenie obohacovania uránu a označil ich za „protiiránske“.
Napriek napätej rétorike sa Irán zúčastnil na diplomatických rokovaniach sprostredkovaných Ománom, kde predstavil trojstupňový plán na dosiahnutie dohody. Spojené štáty však varovali, že ak diplomacia zlyhá, sú pripravené zvážiť aj vojenský zásah.
Na domácej politickej scéne prezident Trump obnovil zákaz cestovania pre občanov 12 prevažne moslimských krajín vrátane Afganistanu, Iránu a Jemenu. Opatrenie odôvodnil bezpečnostnými rizikami. Okrem toho zablokoval vstup zahraničných študentov na Harvard a zaviedol nové clá na dovoz ocele a hliníka, čo vyvolalo kritiku zo strany obchodných komôr aj akademických inštitúcií.
Trumpova stratégia „Umenie dohody“, ktorú opakovane propagoval ako dôkaz svojej schopnosti efektívne vyjednávať, zatiaľ neprináša konkrétne výsledky na medzinárodnej scéne. Jeho prístup k autoritárskym lídrom, ktorý kombinuje osobné sympatie s pragmatickým kalkulom, čelí narastajúcej kritike.
Výsledky jeho zahraničnej politiky zostávajú neisté a otvárajú priestor na otázky o účinnosti jeho druhej administratívy.
Ďalšie dôležité správy
