Pentagon oznámil, že vypracoval úvodnú architektúru a plán pre tzv. „Zlatú kupolu“ – novú protivzdušnú a protiraketovú obranu Spojených štátov, ktorá má podľa Bieleho domu poskytnúť spoľahlivý ochranný dáždnik nad americkým územím. Projekt je prioritou prezidenta Donalda Trumpa, no zatiaľ viac otázok vyvoláva, než zodpovedá.
Po Trumpovom exekutívnom nariadení z 27. januára sa podľa hovorcu Pentagónu Seana Parnella „zišli najbystrejšie mozgy a najlepší technickí odborníci, aby preskúmali všetky dostupné možnosti a využili najmodernejšie technológie pri budovaní spoľahlivej obrany pre našu vlasť“. Americký minister obrany Pete Hegseth a ďalší lídri údajne konzultovali s prezidentom a sľubujú oznámenie konkrétnej cesty „v najbližších dňoch“.
Počas tlačovej konferencie v Bielom dome, kde D. Trump podpisoval zníženie cien liekov, bol po jeho boku vystavený aj propagačný plagát „Zlatej kupoly“. Prezident vyhlásil, že úspory z reformy liekovej politiky pokryjú náklady obranného projektu – a ešte aj „zostane veľa peňazí“. Konkrétne čísla však neuviedol.
Zlatá kupola bez rozpočtu? Kongres vrie
Absencia detailov o rozpočte, časovom harmonograme a technickej štruktúre projektu irituje členov Kongresu, ktorí majú schvaľovať obranný rozpočet.
Podľa odhadov Kongresového rozpočtového úradu by mohla najkontroverznejšia časť systému – sieť zachytávačov umiestnených vo vesmíre – stáť až 542 miliárd dolárov počas 20 rokov. Aj v najskromnejšej verzii by táto sieť vyšla na 161 miliárd dolárov, v závislosti od počtu zariadení a nákladov na ich vynesenie na orbitu.
Trump: “We're going to build the Iron Dome…I was going to call it the Iron Dome because that's the name everyone has heard of for years. To me, it was old-fashioned. So we changed it recently to the Golden Dome, the beautiful Golden Dome.” pic.twitter.com/J0h2sNasYd
— The Bulwark (@BulwarkOnline) May 16, 2025
„Nikto zatiaľ poriadne nedefinoval, čo presne Zlatá kupola znamená,“ rozhorčene uviedol predseda podvýboru pre obranné výdavky v Snemovni reprezentantov Ken Calvert. „Má to chrániť celé kontinentálne Spojené štáty a Aljašku? Ako to má fungovať? A kto to celé riadi? Konzultanti mi už klopú na dvere zo všetkých strán.“
Pentagon varuje pred čínskym orbitálnym arzenálom
Americká vojenská rozviedka zverejnila graf zobrazujúci potenciálne raketové hrozby, ktorým má Zlatá kupola čeliť. Na poprednom mieste: orbitálne jadrové zbrane Číny.
Čelní predstavitelia americkej rozviedky varujú, že Peking môže už do roku 2035 vlastniť desiatky jadrových striel vo vesmíre – takzvaný FOBS systém (Fractional Orbital Bombardment System), ktorý umožňuje rakete obísť tradičné systémy včasného varovania napríklad obletom cez južný pól. „Zbraň vstupuje na nízku obežnú dráhu, uvoľní hlavicu pred dokončením celého obehu a zasiahne cieľ s minimálnym časom reakcie,“ uvádza americká spravodajská agentúra.
Čína by podľa projekcií mohla mať do roku 2035 až 60 takýchto zbraní, z dnešnej nuly. Rusko by mohlo disponovať dvanástimi kusmi. Pre porovnanie: tradičných jadrových rakiet by Čína mohla mať do tohto dátumu až 700 (dnes 400), Rusko 400 (zo súčasných 350) a Irán až 60 (z nuly).
Ďalším varovným signálom je raketový nárast čínskych hypersonických klzákov – do roku 2035 ich môže byť až štyritisíc, z dnešných 600. Niektoré môžu niesť jadrové hlavice, iné konvenčné, ale aj tie by mohli doletieť až na Aljašku.
Star Wars verzia 2.0?
Trumpova Zlatá kupola nevyhnutne vyvoláva paralely s „Hviezdnymi vojnami“ Ronalda Reagana – ambicióznym projektom vesmírnej obrany z 80. rokov, ktorý sa nikdy úplne nezrealizoval. V tej dobe však ešte neexistovali orbitálne zbrane a hypersonické technológie.
„To, čo sme videli pri čínskom teste FOBS – systému orbitálneho bombardovania, ktorý obchádza tradičné radary a umožňuje útok z nečakaného smeru – v roku 2021, bolo mimoriadne znepokojujúce,“ vyhlásil vtedy šéf zboru náčelníkov štábov Mark Milley. „Možno to nebol nový Sputnik, ale bolo to veľmi blízko.“
Ak sa Trumpov projekt stane realitou, pôjde o najväčší a najdrahší obranný systém v dejinách USA, umiestnený priamo vo vesmíre. Otázkou zostáva, či ide o realistickú bezpečnostnú víziu, alebo o ďalší grandiózny plán bez rozpočtového a technologického základu.
