V 60. rokoch 20. storočia spustil vtedajší francúzsky prezident Charles de Gaulle politiku domácej strategickej nezávislosti. Spojené štáty síce považoval za spojenca, no vedel, že majú aj vlastné záujmy, ktoré by mohli ich vzájomné vzťahy jedného dňa naštrbiť. S cieľom získať nezávislosť od superveľmocí sa zrodil koncept francúzskeho jadrového odstrašenia, ktorého existencia je dnes jedným z hlavných pilierov rokovaní o európskej bezpečnosti.

Francúzsko a Spojené kráľovstvo sú jedinými dvoma európskymi krajinami s jadrovými zbraňami. Dostať sa do tohto „klubu“ by bolo pre ostatné štáty vrátane Nemecka finančne náročné. Zároveň by si to vyžadovalo aj ich vystúpenie zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, čo by mohla Moskva pochopiť ako provokáciu. V konečnom dôsledku by tak riziko jadrového konfliktu skôr stúplo, než kleslo.

Myšlienka rozšírenia francúzskeho ochranného „jadrového dáždnika“ na ďalšie európske krajiny však naberá na dôležitosti. Americký prezident Donald Trump totiž pohrozil Európe, že USA prestanú byť hlavným garantom jej bezpečnosti. Túto úlohu pritom plnia už od čias druhej svetovej vojny. Novinkou je, že po prvýkrát o rozšírenie dáždnika svojvoľne žiadajú Paríž aj spojenci z Európy. „Doteraz ešte žiadna európska krajina o niečom takom nepremýšľala, pretože nechcela spochybniť podporu USA,“ zdôraznil pre Financial Times bývalý francúzsky minister zahraničia Hubert Védrine.

Európski lídri nechcú, aby Spojené štáty stiahli svoje jadrové záruky, no sú si vedomí, že sa na tento scenár musia začať pripravovať. Podľa odborníkov by však diskusie o európskej alternatíve, nehovoriac o jej konštrukcii, povzbudili D. Trumpa, aby ochranu naozaj stiahol.

Európa zmenila názor

V súčasnosti má Francúzsko necelých 300 jadrových hlavíc, ktoré môžu byť odpálené z lietadiel alebo ponoriek. Spojené kráľovstvo ich má približne 225. Hlavný rozdiel je v tom, že francúzsky jadrový arzenál je suverénny. To znamená, že ich vývoj spadá výlučne pod Francúzsko. Spojené kráľovstvo sa spolieha na technickú podporu Spojených štátov.

Aj keby Francúzsko chcelo rozšíriť jadrovú ochranu na celú Európu, experti tvrdia, že jeho arzenál je primalý. Rusko má vyše päťtisíc hlavíc a nedávno niektoré presunulo do Bieloruska. Spojené štáty disponujú zhruba 3 700 hlavicami v aktívnom arzenáli a ďalších vyše tisíc čaká na vyradenie.

Parížu chýbajú aj taktické jadrové zbrane. Ide o menej výkonné rakety s kratším dosahom, ktoré sú určené na použitie v boji. Okrem toho má oproti USA a Rusku z hľadiska postupnej eskalácie k dispozícii menej možností.

Britský jadrový odstrašovací systém využíva americké rakety Trident a je pridelený NATO. Naproti tomu Paríž používa výhradne francúzske jadrové zbrane a dokonca sa nezúčastňuje na plánovacom výbore NATO (NPG), ktorý koordinuje jadrovú politiku aliancie.

Signál pre Rusko

Najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom, ako by Francúzsko mohlo posilniť európske odstrašenie, je pripojiť sa k NPG a poskytnúť svoje jadrové zbrane na kolektívnu obranu. Podľa odborníčky na medzinárodnú bezpečnosť Marion Messmerovej by tým došlo k zjednoteniu francúzskej a britskej jadrovej doktríny.

Paríž by tak Rusku vyslal signál, že európske krídlo NATO je silné a drží spolu, aj keby sa USA stiahli. Nepochybne by to však podkopalo myšlienku francúzskej jadrovej nezávislosti, ktorú presadzoval Ch. de Gaulle.

Pokiaľ ide o odstrašenie Ruska, jeho kroky podľa M. Messmerovej ovplyvňuje najmä pôsobivá veľkosť amerického jadrového arzenálu. Ak by chcela Európa vzbudzovať rovnaký rešpekt, potrebovala by znížiť rozdiel a získať aspoň ďalších tisíc hlavíc. Do jadrovej obrany by v tom prípade ale musela minimálne desať rokov nalievať šesť až sedem percent HDP.

Popredný odborník na jadrové odstrašenie Bruno Tertrais pre Le Monde uviedol, že Francúzsko by mohlo Rusku vyslať „silný signál“, keby dočasne rozmiestnilo stíhačky Rafale bez jadrových hlavíc na základniach najviac znepokojených európskych partnerov, akým je Poľsko. Aj on súhlasí s tým, že by sa mal Paríž pripojiť k NPG, no úplne postačí, keď zaujme úlohu pozorovateľa.

Ďalšie dôležité správy

KK39 Paríž - Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovorí počas inaugurácie medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Paríži 22. februára 2025. FOTO TASR/AP
France's President Emmanuel Macron, center, adresses to media during the inauguration of the International Agriculture Fair, in Paris, France, Saturday, Feb. 22, 2025. (AP Photo/Thomas Padilla, Pool)
Neprehliadnite

Emmanuel Macron chce rokovať o tom, ako by francúzske jadrové zbrane mohli ochrániť Európu