Európska únia predstavila novú stratégiu pre oblasť Čierneho mora, ktorej cieľom je zlepšiť schopnosť prepravovať ťažkú vojenskú techniku a reagovať tak na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. Okolie Čierneho mora je kľúčovou spojnicou so Zakaukazskom a Strednou Áziou a tiež významnou trasou pre obchod s energiami a potravinami.
Región citeľne zasiahla vojna na Ukrajine zamínovaním územia a vojenskými operáciami, ktoré vážne narušili obchodné trasy. Východoeurópske štáty zároveň čoraz viac počítať s možnosťou, že ruská agresia môže pokračovať aj mimo Ukrajinu. V reakcii na to volajú po posilnení obranných kapacít.
„Bezpečnosť v Čiernom mori je neoddeliteľnou súčasťou európskej bezpečnosti,“ vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová podľa Politico. V rámci stratégie sa EÚ zameria najmä na investície do infraštruktúry v Rumunsku a Bulharsku – jediné dve členské krajiny Únie s priamym prístupom k Čiernemu moru.
Ruské útočné drony lietajú vyššie a rýchlejšie. Ukrajinské sily ich už nedokážu zastaviť
Modernizovať sa budú prístavy, železnice a letiská tak, aby zvládli transport ťažkej vojenskej techniky. „Cieľom je zabezpečiť, aby sa jednotky dostali tam, kde sú potrebné, vtedy, keď sú potrebné,“ zdôraznila K. Kallasová.
Podľa skorších vyjadrení eurokomisára pre dopravu Apostolosa Tzitzikostasa si premena dopravnej infraštruktúry na vojenské účely môže vyžiadať až 75 miliárd eur.
Novú kapitolu vojensko-priemyselnej spolupráce otvárajú Nemecko a Ukrajina. Kancelár Friedrich Merz počas návštevy prezidenta Volodymyra Zelenského oznámil ďalší balík pomoci pre Ukrajinu vo výške päť miliárd eur, ktorý zahŕňa aj spoločnú výrobu zbraní dlhého doletu.
Berlín a Kyjev sa podľa Euronews dohodli na rozvoji priemyselnej spolupráce, ktorá umožní spoločnú výrobu zbraní nielen na území Nemecka, ale aj priamo na Ukrajine. Nemecké ministerstvo obrany uviedlo, že prvé kusy nových systémov budú pripravené na nasadenie už v priebehu niekoľkých týždňov, pričom „významná“ časť z nich má byť vyrobená ešte do konca roka 2025.
Európa prežije bez vojenskej pomoci USA. Potrebuje však na to 25 rokov a bilión dolárov
Berlín zároveň potvrdil, že bude naďalej dodávať zbrane a muníciu vrátane systémov protivzdušnej obrany a delostreleckej výzbroje. Západní spojenci už nekladú Ukrajine obmedzenia pri použití zbraní dlhého doletu proti ruským vojenským cieľom. Nemecko sa tak výrazne zapája nielen do priamej vojenskej podpory Ukrajiny, ale aj do dlhodobého budovania spoločných kapacít na obranu voči ruskej agresii.
Severoatlantická aliancia požaduje od Nemecka navýšenie vojenskej prítomnosti o 40-tisíc vojakov, čo zodpovedá približne siedmim brigádam. Podľa informácií Bloombergu sa uvažuje o zvýšení počtu aliančných brigád z aktuálnych približne 80 až na 120 až 130.
Európa chystá vojensko-civilnú fúziu. Pretaví miliardy na zbrojenie do rastu produktivity?
Súčasťou nemeckej iniciatívy je budovanie novej brigády v Litve, kde by do konca roka 2027 malo byť nasadených až 5-tisíc vojakov. Pôjde o prvú tankovú brigádu Nemecka trvalo umiestnenú mimo jeho územia od konca druhej svetovej vojny.
Hlavnou prekážkou týchto plánov je nízky záujem o vstup do ozbrojených síl. Ak sa nepodarí získať dostatok nových regrútov, bude zrejme potrebné znovu zaviesť povinnú vojenskú službu, ktorú pozastavili počas éry kancelárky Angely Merkelovej.
Ďalšie dôležité správy
