Miera zamestnanosti v Európskej únii dosiahla ku koncu roka 2024 historické maximum. Z aktuálnych údajov OECD vyplýva, že sa v posledných troch mesiacoch minulého roka ustálila na úrovni 70,9 percenta. Rekordne vysokú zamestnanosť malo podľa portálu Euronews až osem krajín EÚ – Nemecko, Česko, Portugalsko, Slovensko, Belgicko, Španielsko, Grécko – a kandidátska krajina Turecko. Naproti tomu, nezamestnanosť v Európe klesla vo februári 2025 na 5,7 percenta, čo je najnižšia hodnota od januára 2000.
Pozitívne čísla na trhu práce sú už ale zrejme minulosťou. Zhoršujúce sa ekonomické podmienky a trvalo nízky dopyt po viacerých produktoch prinútili firmy v Európe zmraziť nábor zamestnancov alebo pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu. Od začiatku marca oznámilo redukciu pracovných miest viacero významných zamestnávateľov naprieč sektormi, najmä automobilový, ale aj bankový či maloobchod.
Nedávnym príkladom zo Slovenska je dánsky výrobca obuvi Ecco, ktorý potvrdil, že zatvorí martinskú fabriku po viac ako 26 rokoch. O prácu naraz príde 650 ľudí, no podobné zámery ohlásili ďalší. Obchodná vojna s USA môže podľa NBS celkovo spôsobiť stratu práce pre 20-tisíc ľudí.
Ecco odchádza a balia sa aj ďalší. Investorov zaskočili náklady, zamestnancov výpoveď
Vedúci oddelenia komunikácie NBS Peter Mayer pripomenul, že vrchol zamestnanosti na Slovensku sme zaznamenali v prvej polovici roka 2019 (2,45 mil. zamestnaných), no odvtedy sme sa nevrátili na najvyššiu úroveň. NBS tvrdí, že zamestnanosť by sa mohla udržať na terajšej úrovni len s pomocou príchodu zahraničných pracovníkov. Ich počet dosiahol koncom roka najvyššie úrovne, keď ich pracovalo približne 114-tisíc. „Rastúce mzdy a akútny nedostatok ľudských zdrojov zintenzívnili príchod ľudí späť do zamestnania,“ uvádza sa v publikácii centrálnej banky Ekonomický a menový vývoj.
Nezvratným demografickým trendom na slovenskom trhu práce je starnutie. Odchody do starobného dôchodku sa budú zvyšovať, čo vytvorí tlak na rast miezd, uvádza NBS pričom očakáva, že platy sa budú každoročne zvyšovať o takmer päť percent.
Na najvyššie hodinové náklady práce Slovenska spomedzi krajín V4 upozornil aj analytik Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS. „To by bola výborná správa, keby tento nárast bol výsledkom rastu produktivity práce a prirodzeného tlaku na trhu práce. Nie je to úplne pravda.“
Akútny problém mladých pracovníkov: Len plnia príkazy, nedokážu samostatne myslieť
Analytik vysvetlil, že počas posledných dvoch dekád politici opakovane a pravidelne prichádzali s rôznymi mzdovými reguláciami, príplatkami, sociálnymi balíčkami a poukazmi, ktoré umelo a administratívne zvyšovali mzdové náklady pre zamestnávateľov. V dobrých časoch to podľa neho bolo s argumentom, že „musíme sa podeliť“, a v zlých časoch s argumentom, že „musíme pomáhať“. „Tak či onak, politici tlačili na zvyšovanie nákladov, čo vidíme aj vo vývoji podielu miezd na HDP. Ešte pred 10 až 15 rokmi bol na úrovni približne 35 percent, dnes dosahuje 42 percent.“
Zvyšovanie mzdových nákladov ale podľa R. Chovanculiaka automaticky neznamená, že ľudia majú viac peňazí v peňaženkách. Slovensko má v porovnaní s krajinami OECD vysoko nadpriemerné daňovo-odvodové zaťaženie práce, je na úrovni 41,6 percenta, kým priemer OECD dosahuje 34,8 percenta. Máme tak porovnateľné daňovo-odvodové zaťaženie práce ako napríklad Švédsko (42,1 percenta).
Britské firmy zisťujú, že vyššia minimálna mzda viac škodí, než pomáha. Poučí sa Slovensko?
Dosiaľ ohlásené škrty pracovných miest
Automobilový priemysel a dodávatelia dielov
Porsche plánuje zrušiť 2-tisíc pracovných miest, čo je nad rámec predchádzajúcich 1 900 oznámených pozícií. V druhej polovici roka 2025 vstúpi do rokovaní s odbormi o ďalšom znižovaní stavov.
Renault zruší 300 pracovných miest v závode na výrobu dodávok v Sandouville z dôvodu poklesu dopytu po úžitkových vozidlách.
Stellantis dočasne prepustí 900 zamestnancov v piatich amerických závodoch po zavedení ciel administratívou prezidenta Trumpa. V Taliansku sa zároveň dohodol s odbormi na prepustení 350 pracovníkov v južných závodoch v rámci dlhodobého výrobného plánu.
Volkswagen podľa informácií denníka Handelsblatt zruší 1 600 pracovných miest v softvérovej divízii Cariad, čo predstavuje takmer 30 percent jej zamestnancov. Dcérska značka Audi plánuje do roku 2029 zrušiť až 7 500 pracovných miest v oblasti administratívy a vývoja.
Volvo oznámilo, že v nasledujúcich troch mesiacoch prepustí až 800 zamestnancov v troch amerických závodoch pre neistotu spôsobenú clami a slabým dopytom.
Bankovníctvo
Deutsche Bank v roku 2025 zníži počet zamestnancov v retailovom bankovníctve o takmer 2-tisíc, pričom plánuje výrazne zredukovať aj počet pobočiek.
Santander UK upozornil, že plánované zatváranie pobočiek by mohlo viesť k strate približne 750 pracovných miest.
UBS oznámila zámer prepustiť v Taliansku 180 zamestnancov, čo predstavuje približne tretinu pracovnej sily banky v krajine.
Priemysel a inžinierstvo
Siemens zruší 5 600 miest v divízii Digital Industries pre slabé trhové podmienky v Nemecku a Číne.
Thyssenkrupp plánuje znížiť počet zamestnancov o približne 1 800 v dôsledku dlhodobej slabosti automobilového sektora.
Maloobchod a spotrebný tovar
Morrisons prepustí približne 365 zamestnancov v rámci reorganizácie prevádzky predajní v reakcii na výrazný nárast nákladov.
Nestlé oznámilo zámer odpredať dve nemecké továrne, čo ovplyvní asi 225 pracovných miest. Firma uviedla nadbytočnú kapacitu a citlivosť spotrebiteľov na ceny.
Puma v rámci úsporného programu prepustí 500 zamestnancov po celom svete.
Ostatné odvetvia
BioNTech plánuje do roku 2027 znížiť počet zamestnancov o 950 až 1 350, najmä v oblasti výroby mRNA vakcín a výskumu v Európe a Severnej Amerike.
DHL zruší v Nemecku približne 8-tisíc pracovných miest, aby ušetrila viac než miliardu eur.
UPM trvalo zatvorí papierenský závod v Nemecku, čo sa dotkne 462 zamestnancov. Dôvodom sú zmeny na trhu a nadmerná kapacita výroby.
Zdroj: Reuters
Ďalšie dôležité správy
