Dôchodková časovaná bomba: Tvrdé dáta odhaľujú riziko znižovania penzií

V roku 2023 vynaložilo Slovensko na dôchodky a starostlivosť o seniorov približne 8,9 percenta HDP. Tento údaj prevyšuje susedné krajiny ako Česko a Maďarsko, no zaostáva za Poľskom. Na čele rebríčka sa s takmer pätnástimi percentami HDP nachádza Fínsko, zatiaľ čo Írsko vynakladá najmenej, len 3,2 percenta HDP. Slovensko sa s týmito výdavkami radí pod priemer Európskej únie a obsadzuje sedemnáste miesto v rámci 27 členských štátov.

Tieto údaje by mohli viesť k mylnému presvedčeniu, že aktuálna situácia v krajine umožňuje ešte štedrejšiu podporu penzistov. Skutočnosť je však presne opačná. „V prípade Slovenska boli relatívne nižšie výdavky na dôchodky predovšetkým výsledkom relatívne mladšej populácie, respektíve nižšieho podielu obyvateľov v dôchodkovom veku na celkovej populácii,“ upozorňuje Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Výdavky rastú, investície chýbajú

Slovenská populácia v súčasnosti stále patrí k mladším v Európskej únii aj v regióne strednej a východnej Európy. Na jedného dôchodcu pripadá v priemere 3,3 obyvateľa v produktívnom veku, zatiaľ čo v spomínanej Českej republike je to 2,8. Inými slovami, Česká republika musí živiť viac seniorov, a aj tak má po prepočítaní na HDP nižšie výdavky.

Slovensko sa nachádza v situácii, keď by malo zarobené prostriedky investovať predovšetkým do rozvoja krajiny a vytvoriť si tak priestor na ľahšie zvládnutie starnutia populácie. Namiesto toho však výdavky na penzie skokovo rastú.

Vyplatenie plnohodnotných trinástych dôchodkov minulý rok presadil Smer spolu s Hlasom. Isté výhrady mala jedine SNS. Národniari však ušetrené financie chceli minúť na zachovanie vysokého rodičovského bonusu, ktorý odmeňuje starších ľudí za výchovu detí. Koalícia jednoznačne podporuje seniorov a spory sa vedú len o konkrétny spôsob. Presné čísla o výdavkoch na starších ľudí za rok 2024 neboli ešte Európskym štatistickým úradom (Eurostat) zverejnené. Banka UniCredit odhaduje, že vzrastú na približne desať percent HDP.

Vysoké príjmy penzistov

Známy je však už aj iný ukazovateľ: medián čistého príjmu dôchodcu, ktorý na Slovensku dosiahol hodnotu 106 a je druhý najvyšší v Európskej únii. Podľa týchto dát mal v minulom roku typický dôchodca nad 65 rokov o šesť percent vyšší príjem ako zvyšok populácie.

V európskom kontexte ide o nezvyčajnú situáciu, keďže vo väčšine krajín EÚ majú penzisti v priemere o desať percent nižšie príjmy (v Českej republike o 18 percent a v pobaltských krajinách až o 40 percent). Tento údaj naznačuje, že slovenské penzie sú v pomere k ostatným príjmom relatívne štedré, čo však zároveň poukazuje na nízku úroveň príjmov mladších ľudí, a to najmä v regiónoch s nižšími mzdami.

„Slovensko vydáva v súčasnosti na dôchodky z verejných zdrojov výrazne viac ako by zodpovedalo vekovej štruktúre jeho populácie. Ak by kopírovalo regresnú krivku medzi krajinami EÚ, na starobné dôchodky by malo smerovať len niečo viac ako sedem percent HDP,“ upozorňuje Ľ. Koršňák. Analytika znepokojuje najmä rýchle tempo rastu výdavkov, ktoré medzi rokmi 2019 a 2023 stúpli zo siedmich percent HDP na deväť percent HDP a v roku 2024 s veľkou pravdepodobnosťou dosiahli desať percent. Ekonomický rast krajiny je približne štyrikrát pomalší ako dynamika výdavkov na penzie.

Kde je problém