pravna_pytajtesa
pravna_pytajtesa

pravna_odpovede
pravna_odpovede

Akciová spoločnosť uzavrela s obchodným partnerom zmluvu o dielo. Odplata bola dohodnutá vo výške 16 000 eur. Akciová spoločnosť ako zhotoviteľ určené dielo vykonala, avšak objednávateľ nezaplatil dohodnutú odmenu. Obchodný partner prestal komunikovať a ani nijakým spôsobom nereagoval na výzvy na zaplatenie.

Z tohto dôvodu akciovka podala na súd žalobu o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 16 000 eur. V krátkom čase žalobcovi na účet prišli peniaze, čiže dlžník záväzok dobrovoľne zaplatil. Môže vziať akciová spoločnosť žalobu späť, keďže dlh už zanikol? Vráti súd žalobcovi zaplatený súdny poplatok? Ak áno, bude súd súdny poplatok krátiť, alebo ho vráti v plnej výške?      

V prípade, ak objednávateľ nezaplatí v termíne splatnosti dohodnutú odmenu, dostáva sa do omeškania. Je vhodné, aby zhotoviteľ zaslal dlžníkovi doporučene predžalobnú upomienku. Pokus o zmier vo forme predžalobnej upomienky je iba obchodná zvyklosť, zákon vyslovene nevyžaduje jej zaslanie dlžníkovi. Napriek tomu je v praxi vhodné predžalobnú upomienku zaslať, keďže časť dlžníkov na ňu reaguje a vzápätí zaplatí dlžnú sumu. Ak zostane predžalobná upomienka bez odozvy, veriteľ je oprávnený podať žalobu na súd a vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Za podanie žaloby zaplatí akciová spoločnosť súdny poplatok, ktorý je stanovený zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. V riešenej situácii predstavuje 6% zo žalovanej sumy 16 000 eur, čiže súdny poplatok je vyčíslený vo výške 960 eur.

Keďže dlžník medzičasom záväzok zaplatil, žalobca je povinný vziať žalobu v plnom rozsahu späť. Súd žalobcovi súdny poplatok vráti, avšak nie v plnej výške, a to cestou daňového úradu. Podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona o súdnych poplatkoch, súd vráti žalobcovi súdny poplatok krátený o 1%, minimálne o 6,63 eura. V danom prípade súd teda vráti akciovej spoločnosti súdny poplatok krátený o 9,60 eura.

Ak by bola výška pohľadávky sporná a účastníci konania by sa dohodli na kompromise, možno odporučiť, aby dohodu zakotvili vo forme súdneho zmieru. Súdny zmier slúži totiž aj ako exekučný titul a v prípade jeho neplnenia dlžníkom, môže veriteľ podať návrh na vykonanie exekúcie. Pre veriteľa je preto výhodnejšie uzavrieť súdny zmier, ktorý predstavuje poistku vymoženia pohľadávky. Ak by totiž účastníci uzavreli iba dohodu o urovnaní a dlžník by záväzok neplnil, veriteľovi by nezostávalo nič iné len znova podať žalobu na súd. Uzavretie súdneho zmieru je výhodné aj kvôli ušetreniu časti súdneho poplatku.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch, ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku prvého pojednávania vo veci samej, vráti súd žalobcovi 90 % zo zaplateného súdneho poplatku. Ak konanie skončí schválením súdneho zmieru po začatí prvého pojednávania, v takomto prípade súd vráti žalobcovi 50 % zo súdneho poplatku.

Autor pracuje v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS.