Exekútor začal exekučné konanie a povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie. Následne uplynula 14-dňová lehota na uplatnenie námietok proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Na základe analýzy stavu sa dospelo k názoru, že realizovanie výkonu rozhodnutia na základe návrhu na vykonanie exekúcie bolo uplatnené až po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty podľa § 408 Obchodného zákonníka. Je možné ešte využiť nejaký právny prostriedok, ktorým by sa voči exekúcii dalo brániť uplynutou premlčacou dobou? Dá sa to urobiť podľa § 57 zákona?
Exekučné konanie a spôsob jeho vedenia upravuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie týchto princípov spôsobí neprípustnosť exekúcie.
Exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začne na návrh. Návrh na začatie exekúcie podáva súdnemu exekútorovi oprávnený, alebo ten, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia. Eminentnou súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie je exekučný titul, ktorým sa podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku rozumie vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Zákon však pripúšťa výkon exekúcie aj na základe iných rozhodnutí a dokladov, tak ako ich taxatívne vymenúva v ustanovení § 41 odsek 2 citovaného zákona.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom požiada súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd skúma návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, že zistí neprípustnosť exekúcie, zamietne žiadosť o vydanie poverenia. V prípade, že exekučný titul bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie premlčaný, súd mal už v tomto momente exekúcii zabrániť.
Ak súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, exekútor zašle povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný môže podľa § 50 ods. 1 zákona vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia námietky proti exekúcii. V tejto fáze exekučného konania sa môže povinný brániť, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Povinný sa námietkami bráni aj vtedy, ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V riešenom prípade však povinný zmeškal 14-dňovú lehotu na podanie námietok.
Povinný sa mohol brániť podaním námietok proti exekúcii a argumentovať tým, že už uplynula 10-ročná premlčacia lehota od právoplatnosti rozhodnutia. Vyplýva to z § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Povinný sa môže v exekučnom konaní brániť podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Do úvahy prichádzajú dva dôvody na zastavenie exekúcie. Podľa § 57 ods. 1. písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným. Druhý dôvod pozná zákonodarca v § 57 ods. 1 písm. g), podľa ktorého súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vznesenie námietky premlčania povinným v návrhu na zastavenie exekúcie možno považovať práve za iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd by mal potom vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť exekučné konanie.
Autor pracuje v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jeho informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
