Predbežné opatrenie existuje nielen v súdnom, ale aj v daňovom konaní. Ak ho vydá správca dane, postupuje podľa § 15a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení. Daňový úrad môže počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.

Predbežným opatrením môže teda daňový úrad prinútiť podnikateľa na aktívne alebo pasívne správanie. Môže mu napríklad prikázať, aby mu vydal dokumenty alebo inú vec dôležitú na správne vyrubenie dane.

Alebo mu môže zakázať disponovať s nehnuteľnosťou, prípadne s osobným motorovým vozidlom, ktoré má zaradené v majetku firmy. Na porovnanie, český zákon o správe daní a poplatkov predbežné opatrenie vôbec nepozná.

Predbežné opatrenie je dočasné a operatívne rozhodnutie správcu dane. Aby však bolo v súlade so zákonom, správca dane by hol mal vydať len v potrebnom rozsahu.

Ak sa teda črtá daňový dorubok desaťtisíc korún, daňový úrad by nemal obmedziť podnikateľa pri nakladaní s jeho automobilom, ktorý má účtovnú hodnotu jeden milión korún, lebo by ho tým neprimerane zaťažil.

Predbežným opatrením môže daňový úrad zablokovať prevod automobilu či nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového subjektu. Len počas daňovej kontroly

Predbežné daňové opatrenie sa od toho súdneho líši tým, že ho správca dane nemôže využiť počas celého konania, ale len v jeho začiatočnom štádiu. Zákon totiž hovorí, že ho možno vydať len počas daňovej kontroly.

Daňový úradník môže teda vydať predbežné opatrenie od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly podnikateľovi až do prerokovania záverečného protokolu o daňovej kontrole. Správca dane nemôže potom tento inštitút využiť napríklad vo vyrubovacom konaní. Vtedy však už má k dispozícii iné páky – napríklad daňové záložné právo.

Správca dane vydá predbežné opatrenie najčastejšie vtedy, ak už počas daňovej kontroly zistí, že sa podnikateľovi črtá daňový nedoplatok. Pritom vie, že ide o problémový daňový subjekt, ktorý sa vyhýba plateniu daní a ktorý už napríklad figuruje v zozname daňových dlžníkov.

V praxi sa totiž stáva, že počas daňovej kontroly má podnikateľ ešte slušný majetok. Daňový úrad mu však potom vyrubí vysoký nedoplatok.

Aby podnikateľ neprišiel o všetko, prevedie všetok majetok na blízke osoby. A keď sa začne daňové exekučné konanie, štát nemá čo postihnúť.

Tomu práve má predbežné opatrenie zabrániť. Daňový úrad jeho vydaním fakticky zablokuje majetok podnikateľa, aby sa ho ten nemohol neskôr zbaviť a aby počkal až na daňového exekútora.

Odvolanie zákon nepripúšťa

Správca dane vydáva predbežné opatrenie vo forme rozhodnutia. Zákon hovorí, že sa proti nemu nemožno odvolať. Hoci to zákon o správe daní a poplatkov výslovne nespomína, nemožno ho ani napadnúť súdnou žalobou.

Ako totiž jeho názov naznačuje, ide o rozhodnutie predbežnej povahy. A to je zo súdneho preskúmania vylúčené. Pre podnikateľa je teda nepríjemným faktom, že sa proti vydanému predbežnému opatreniu nemôže nijakým spôsobom brániť.

Správca dane vydá v praxi predbežné opatrenie väčšinou vtedy, ak podnikateľ vlastní nehnuteľnosť. Daňový úrad mu potom týmto opatrením prikáže, aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, teda aby ju najmä nepredal či nedaroval inej osobe, nezaťažil záložným právom alebo vecným bremenom.

Vydané predbežné opatrenie však podnikateľovi nijako nebráni, aby nehnuteľnosť naďalej používal. Ak má v nej napríklad výrobnú linku, proces výroby opatrenie nezastaví. Ak má v zablokovanej nehnuteľnosti kanceláriu, môže ju naďalej používať na podnikateľské účely.

V tom sa predbežné opatrenie odlišuje napríklad od rozhodnutia o pozastavení činnosti daňového subjektu. To je podstatne väčším zásahom do podnikania firmy.

Správca dane totiž pri pozastavení činnosti za policajnej asistencie v rozhodnutí uvedený majetok uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Podnikateľ musí potom daniarom vydať všetky kľúče od zaplombovaného majetku a nemá doň právo vstupu.

Pozastaviť možno podnikateľovi činnosť najdlhšie na 30 dní. Zákon pritom výslovne hovorí, že prípadné straty a škody, ktoré týmto pozastavením podnikateľovi vzniknú, znáša daňový subjekt.

Niekde sa zapiusuje, inde nie

Ak predbežné opatrenie zablokuje nehnuteľnosť daňového subjektu, vzniká otázka, či je katastrálny úrad povinný zapísať ho na žiadosť daňového úradu do katastra nehnuteľností. Táto pochybnosť nejestvuje pri daňovom záložnom práve, ktoré sa na list vlastníctva bez výnimky zapisuje.

Treba povedať, že prax katastrálnych úradov je rôzna – niektoré katastre predbežné opatrenie do evidencie nehnuteľností zapisujú, zatiaľ čo iné nie. Je síce pravda, že žiadne ustanovenie katastrálneho zákona nestanovuje katastrálnym úradom povinnosť predbežné opatrenie do evidencie nehnuteľností zapísať.

No ak ho kataster nezapíše, predbežné opatrenie sa v praxi často míňa účinkom. Pretože ho potom kataster pri prípadnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo svojej evidencii nevidí a nehnuteľnosť na žiadosť podnikateľa prevedie na inú osobu. Aké má potom daňový úrad možnosti?

Zákon o správe daní a poplatkov totiž hovorí, že právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné. Neplatnosť právnych úkonov kolidujúcich s predbežným opatrením nastáva priamo zo zákona.

Lenže daňový úrad sa môže neplatnosti domáhať len tak, že dá na súd žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Problém vzniká, ak sa nehnuteľnosť reťazovo odpredá postupne viacerým kupujúcim.

Čiže daňový subjekt nerešpektuje predbežné opatrenie, nehnuteľnosť predá v úmysle vyhnúť sa platbe dane a kupujúci ju odpredá ďalej. Prípadne ešte aj táto tretia osoba ju predá opäť v poradí už štvrtému vlastníkovi. Daňové úrady sú pri pomalosti súdov v tomto prípade často neúspešné.

Zrušenie predbežného opatrenia

Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý ho pôvodne nariadil. Ak teda po skončení daňovej kontroly vysvitne, že podnikateľ nemá nijakú podlžnosť na daniach, predbežné opatrenie sa zruší. Ak pominul tento dôvod len sčasti, aj predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

Ak teda daniari predpokladali dorubok milión korún a zablokovali firme dve nehnuteľnosti, každú za pol milióna, a nakoniec sa dorubí len 500-tisíc korún, jednu nehnuteľnosť správca dane z predbežného opatrenia vypustí.

Iná je situácia, ak daňový úrad po skončení kontroly vyrubí podnikateľovi daň. Predbežné opatrenie v takom prípade stráca účinnosť až dňom zaplatenia daňového nedoplatku v stopercentnej výške, a to vrátane penále. Účinnosť vtedy stráca zo zákona. Nevyžaduje sa teda, aby bolo ešte zrušené osobitným rozhodnutím daňového úradu.

Strata účinnosti predbežného opatrenia zo zákona však môže byť problémom pri preukazovaní tejto skutočnosti katastrálnemu úradu, ak ten predsa len zapísal opatrenie do evidencie nehnuteľností. Vtedy daňový úrad na žiadosť vydá podnikateľovi potvrdenie o vyrovnaní daňového nedoplatku, prípadne zašle katastrálnemu úradu prípis, že predbežné opatrenie už môže zo svojej evidencie vymazať.

Zákon č. 526/2002 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a priniesol reformu záložného práva, s účinnosťou od začiatku tohto roka doplnil do zákona o správe daní a poplatkov ustanovenie, podľa ktorého predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom sú práve ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záložné právo.

Ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom, správca dane ju nemôže blokovať ešte aj predbežným opatrením. Zákon teda uprednostňuje záložné právo. Daňovému úradu sa tak zmenšuje oblasť pôsobnosti na vydanie predbežného opatrenia.

Foto – Milan Richter