Získavanie umeleckých predmetov môže byť zberateľská vášeň, ale aj dobrá investícia. Rovnako ľudia, ktorí sa rozhodli investovať do výtvarného umenia, sú buď zberatelia, alebo investori. Zo zberateľa sa zriedka stáva úspešný investor, ale z investora sa môže stať zanietený zberateľ. Obaja však majú rozhodujúce miesto na trhu s umením.
Ivan Melicherčík, dlhoročný publicista a zberateľ umenia, má podľa vlastných slov ďaleko od investovania. Dokladá to na príklade zo svojho života. Keď mu ukradli sedemnásť obrazov zo zbierky, ani na chvíľu nepomyslel na to, že si za ne mohol kúpiť trebárs vilu. Myslel iba na to, ako ich zložito získaval, a na to, že prišiel o to najkrajšie v zbierke.
Základný rozdiel medzi zberateľom a investorom je vo filozofii myslenia. „Zberateľ má vášeň obklopovať sa krásou, investor myslí na budúce zhodnotenie obrazu a na to, že mu na stenách visia šeky,“ vysvetľuje.
V čom je rozdiel
Aj obchod s umením je umenie a nie každý ho ovláda. Kto by chcel investovať do artefaktov, potrebuje dobrý vkus, vedomosti z výtvarnej teórie, šťastie a tiež odvahu riskovať napríklad kúpou diel od neznámeho alebo začínajúceho autora.
„Potenciálny investor by mal byť človek terénu. Mal by chodiť na výstavy, do ateliérov, na burzy a aukcie a mal by udržovať kontakty s umelcami,“ domnieva sa I. Melicherčík. Zberateľ tieto vlastnosti má. Na druhej strane investor podnikateľ nemá čas na chodenie do terénu, a preto dáva radšej na rady poradcov.
Ďalší rozdiel medzi zberateľom umenia a investorom je vo financiách. Firma alebo podnikateľ prostriedky na umenie majú a nakupovanie obrazov berú ako ukladanie kapitálu a imidžovú záležitosť.
Zberatelia majú zväčša hlboko do vrecka, ale na druhej strane „čuch na umenie“. Pre získanie obrazu sú ochotní obetovať úspory, ale nevyhýbajú sa ani výmennému obchodu. „Poznám človeka, ktorý prišiel za maliarom do ateliéru autom a vrátil sa bez neho. Ale s obrazom pod pazuchou,“ uvádza reálny príklad zo života zberateľ.
Napokon obe skupiny rozlíšime aj podľa ich osobného vzťahu ku kolekcii. Najväčším bohatstvom pre zberateľa je rýdzosť, čistota a smerovanie zbierky. „Zberateľ žije pre potešenie. Za každým dielom, ktoré získal, je osobný príbeh, ktorý obchodníka nezaujíma. Pre zberateľa je to výsostne intímna záležitosť, je to súčasť jeho života, vizitka jeho životného štýlu a vkusu,“ dodáva I. Melicherčík.
Obchod bez jasných pravidiel
Umelecké dielo je obchodný artikel, aj keď sa mnohí usilujú túto komoditu z klasickej komercie vymaniť. Obchod s umením nemá jasné pravidlá a neplatia pri ňom rovnaké zákonitosti ako pri kúpe a predaji cementu či kávy. Niektoré ekonomické poučky tu však fungujú. Obrazy sú nedostatkový tovar. Dopyt je teda stále vyšší ako ponuka. Aj preto sú ich ceny vysoké.
Na druhej strane cena obrazov je postavená čisto na subjektívnom ohodnotení majiteľa a kupca. Jednoducho cena je taká, ktorú je záujemca ochotný zaplatiť. Cenu diela určuje nielen jeho majiteľ, ale aj obchodníci, galeristi, publicisti a majitelia aukčných siení. Tí dokážu vytvoriť hviezdu trhu aj z neznámeho maliara. Pritom nemusí byť ani najlepší. „Stačí šikovný marketing, autor začne letieť a snobi zavetria príležitosť. Dojná krava na trhu jednoducho musí vždy byť. Jedno je však isté, každý obraz či socha majú svojho kupca, len ich cesty sa musia stretnúť,“ vysvetľuje zberateľ.
Riziká a výnosy
Investovanie do umenia prináša so sebou aj riziká. Tak ako pri iných komoditách aj tu môžete veľa stratiť, ale aj získať. Strata vás čaká, ak stavíte na nesprávneho autora. V obchode s obrazmi platí, že meno predáva. Investori idú najmä po známych menách a pritom kupujú aj ich druhoradé diela, pre ktoré už nikdy nenájdu kupca. Meno ešte nie je záruka úspešného obchodu, ale ani perspektívneho zhodnotenia.
- Ako predať obraz
- dať si ho ohodnotiť znalcovi
- zvážiť možnosti predaja cez inzerát, v galérii alebo na aukcii
- zistiť si výšky provízie jednotlivých predajcov
Ešte horšie dopadnete, ak kúpite falzifikát. Táto možnosť je celkom reálna, pretože podľa Interpolu až polovica obrazov na európskom trhu s umením sú falzifikáty. Podľa I. Melicherčíka je falšovanie obrazov rakovinou obchodu s umením. Pri kupovaní výtvarného diela sa preto odporúča dať si exemplár overiť znalcom. Ale ani jeho posudok kupcovi nezaručí pravosť obrazu. „Techniky falšovania sú čoraz dokonalejšie a stalo sa už, že aj sám autor označil napodobeninu za originál,“ dodáva. Intuícia je preto pri nákupe obrazu tiež veľmi dôležitá, ale nie podstatná.
Zhodnotenie investície do umenia je rôzne. Prednosťou artefaktu je, že jeho cena sa stále zvyšuje. Ak máte šťastie, môžete získať obraz za päťdesiattisíc korún, ktorý o niekoľko mesiacov predáte za pol milióna. Podľa I. Melicherčíka sa v súčasnosti dá rozprávkovo zarobiť napríklad na africkom umení, v ktorom sa nákupná a predajná cena líši niekedy až stonásobne.
FOTO – VLADO BENKO
