Zdanlivý paradox sa dá celkom logicky vysvetliť. V prvom rade chce banka zarobiť a ak požičia vyššiu sumu, v absolútnom vyjadrení zarobí viac. Môže si preto dovoliť to, čomu sa v bežnom obchode hovorí množstevná zľava. Nezanedbateľným je aj fakt, že vyššie sumy si požičiavajú spravidla bonitnejší a tí sú menej rizikoví. Aj preto si v ich prípade uplatňujú banky menšiu rizikovú prirážku.
Pre porovnanie, v januári 2009, keď na Slovensku začalo platiť euro, bola podľa NBS na hypotékach priemerná sadzba 6,4 percenta a pri spotrebákoch 14,1 percenta. Najčerstvejšie čísla za máj 2016 hovoria pri hypotékach o 1,7 percenta a pri spotrebných úveroch 10,2 percenta.
Primerané sadzby?
„Spotrebné úvery sú na rozdiel od hypoték nezabezpečené úvery. Do stanovenia výšky úrokovej sadzby vstupujú iné parametre, a preto tieto úvery ani nie je možné s hypotékami porovnávať,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Vedúca oddelenia úverov VÚB Angelika Farkašová súhlasí, že niektoré banky komunikujú veľmi nízke sadzby, no dodáva: „Na minimálnu úrokovú sadzbu sa nekvalifikujú všetci klienti. Získanie takejto sadzby ovplyvňujú viaceré faktory. Dôležitým faktorom je aj výška jednotlivých poskytnutých úverov. Pričom v spotrebných úveroch je významná časť poskytnutá v nižšom objemovom pásme 2 až 3-tisíc eur, kde zväčša bývajú vyššie úrokové sadzby.“
O neporovnateľných produktoch hovorí aj produktový manažér Zuno banky Peter Jandura a dodáva, že vzhľadom na prijatú legislatívu sa nachádzajú aj v rozdielnych životných fázach: „Ak vezmeme do úvahy napríklad zaistenie úveru, u hypoték banka drží menšie riziko s nesplácaním vzhľadom k zástave. Dopady na marže sú tak menej náchylné na platobnú schopnosť klientov. Pokles sadzieb na spotrebné úvery navyše nevnímame ako minimálny. Vzhľadom na vysoko konkurenčné prostredie banky podľa nášho názoru využívajú priestor na znižovanie sadzieb maximálne.“
A. Farkašová z VÚB si však myslí, že v spotrebných úveroch je ešte stále priestor na pokles úrokových sadzieb. „Určité pohyby“ nevylučuje ani Slovenská sporiteľňa.
„Ďalšie prípadné znižovanie sadzieb závisí najmä od vývoja aktivít konkurencie a pohybu sadzieb určovaných centrálnou bankou,“ hovorí P. Jandura. Je to práve jeho banka, ktorá ponúka najnižšiu možnú sadzbu od 4,9 percenta a to bez vstupného poplatku.
Ďalšia internetová banka mBank ponúka pre všetkých klientov rovnakých 9,9 percenta, výnimkou je vylepšenie prípadnej lepšej ponuky konkurencie pre konkrétneho klienta. „Bezúčelové úvery sú pre banky vo všeobecnosti rizikovejšie ako hypotéky a zároveň majú vyššiu maržu, príčinou pomalšie klesajúcej priemernej sadzby preto zrejme nebude, že by banky uvoľnili pravidlá pre schvaľovanie, skôr sa snažia udržať si ziskovosť produktu,“ vysvetľuje hovorca Tomáš Palovský.
| Najnižšie komunikované sadzby | |||||
| Inštitúcia | sadzba od (%) | vstupný poplatok (eur) | minimálny úver (eur) | maximálny úver (eur) | splatnosť (mes.) |
| Zuno | 4.9 | 0 | 500 | 20 000 | 6 až 72 |
| UniCredit | 4.9 | 50 | 650 | 25 000 | 12 až 84 |
| ČSOB | 5.5 | 0 | 600 | 25 000 | 12 až 96 |
| OTPbanka | 5.7 | 80 | 400 | 25 000 | 12 až 84 |
| VÚB | 6.9 | 80 | 500 | 25 000 | 13 až 96 |
| Sberbank | 7.49 | 0 | 1000 | 25 000 | 12 až 96 |
| Poštová banka | 7.9 | 0 | 300 | 30 000 | 12 až 96 |
| Slovenská sporiteľňa | 7.9 | 0 | 300 | 30 000 | 12 až 96 |
| Prima Banka | 7.9 | 200 | 1000 | 15 000 | 24 až 96 |
| mBank | 9.9 | 0 | 350 | 24 000 | 12 až 84 |
| Tatra banka | 9.9 | 300 | 500 | 25 000 | 24 až 96 |
| Raiffeisen | 11.5 | 0 | 200 | 20 000 | 7 až 72 |
| Cetelem* | 6.39 | 0 | 15 000 | 25 000 | 6 až 12 |
| Home Credit | 14.8 | 0 | 400 | 6 000 | 12 až 84 |
| *) údaje upresnené | |||||
Prameň: Porovnávací portál Totalmoney.sk
Nezávislí odborníci očakávajú mierny pokles
Analytik Fincentra Peter Világi vidí za sadzbami kombináciu faktorov. „Na jednej strane hľadajú banky príležitosť ako zarobiť v čase, keď nový zákon o úveroch na bývanie rozbehol drastické preceňovanie existujúceho hypotekárneho portfólia.“ Zároveň hrá podľa neho rolu aj vyššia rizikovosť spotrebných úverov. „Najrizikovejší, mimo neplatičov, sú klienti, ktorí nemajú úverovú históriu a berú si nezabezpečený bezúčelový spotrebný úver.“
Ako dodáva, riziko sa znižuje, ak si banka vie klienta preveriť cez úverový register, kde zistí, že všetky splátky existujúcich úverov poctivo a načas spláca. „Preto sú výhodnejšie podmienky na refinancovanie ako na iné účely. Obdobný spôsob práce s rizikom je motivácia klienta, aby poctivo splácal, formou vrátenia časti zaplatených úrokov.“
„Najnižšie komunikované sadzby na spotrebných úveroch sú určené pre klientov s najlepšou bonitou, ktorí štandardne nežiadajú o spotrebné úvery,“ upozorňuje Adrian Luterán, riaditeľ divízie Úvery, stavebné sporenie a investičné zlato spoločnosti Finportal. Ako dodáva, banky častokrát podmieňujú tieto sadzby doplnkovými produktmi, ktoré predražujú spotrebný úver. „Ďalším faktorom je výška úveru, kedy sa klient dostane k zaujímavejšej úrokovej sadzbe až pri výrazne vyššej výške spotrebného úveru ako je priemerná výška v SR.“
Podľa A. Luterána patria spotrebné úvery medzi najrizikovejšie v rámci retailového financovania, čo sa odzrkadľuje na úrokových sadzbách, za ktoré ich poskytujú. „Zároveň tento produkt v prevažnej miere využívajú klienti s nižšou bonitou, čo z pohľadu bánk zvyšuje rizikovosť tohto produktu. A práve jeho rizikovosť má vplyv na to, že priemerná úroková sadzba klesá pomalšie, ako pri hypotékach.“
Cez 20 percent aj v kolektívnom požičiavaní
Roman Feranec zo spoločnosti Žltý melón tiež vidí za pomalším poklesom sadzieb pri spotrebných úveroch dva faktory. V prvom rade je to vývoj nesplácaných pôžičiek. „Tie aj keď išli nižšie, stále dosahujú v porovnaní napríklad s hypotékami podstatne vyššie hodnoty.“
Druhý faktor je tlak na ziskovosť bánk. „Banky v poslednom období prišli o viaceré typy príjmov, na ktoré boli zvyknuté a zároveň nedokázali zatiaľ na danú situáciu adekvátne reagovať na strane nákladov. Z tohto dôvodu hľadajú produkty, kde si vedia zisky vykompenzovať. A spotrebné úvery sú podľa môjho názoru jedným z týchto ziskovejších produktov.“ Dodáva však, že ľudia majú vplyvom reklamy mylnú predstavu, že v banke si môže každý požičať za 6 percent
Samotný Žltý melón je platformou na takzvané peer-to-peer pôžičky, keď si ľudia požičiavajú medzi sebou navzájom bez prítomnosti banky. Takýto proces zatiaľ nepodlieha regulácii, čo je vo finančnom svete skôr rarita.
Aj keď najnižšie sadzby pre najbonitnejších klientov ponúkajú už od od 4,9 percenta, pri najhorších ratingoch je sadzba niečo cez 20 percent. V rámci celého portfólia zlyhalo 6,5 percenta úverov. „Zároveň za posledné dva roky sa nám podaril pomer nesplácaných pôžičiek výrazne znížiť a aktuálny default je pod 3,5 percentami,“ dodáva R. Feranec.
Majú kam klesnúť?
Vzhľadom na menovú politiku Európskej centrálnej banky (ECB) vidí P. Világi priestor na zníženie úrokových sadzieb pri spotrebných úveroch. „Dokonca pod vplyvom neistoty vyvolanej brexitom môžeme očakávať ďalšie stimuly zo strany ECB.“ Odhaduje, že zaujímavé kampane sa môžu objaviť už na jeseň. „Október a november sú totiž tradične veľmi silné mesiace, kedy dopyt po spotrebiteľských úveroch vrcholí.“
Z dlhodobého hľadiska, pri pokračujúcej úverovej turistike a konkurenčnom boji medzi jednotlivými bankami existuje priestor na pokles sadzieb aj u nás, myslí si A. Luterán. „Nakoľko aj v rámci spotrebného financovania existuje možnosť refinancovania a konsolidácie, tak v rámci týchto procesov je jedinou cestou ako si udržať klienta, respektíve ho získať z inej banky, neustále znižovanie úrokových sadzieb, aj keď nie na takú úroveň, ako pri hypotékach.“
Naopak. R. Ferenec si nemyslí, že pri bankových spotrebných úveroch príde v dohľadnej dobe ešte k razantnejšiemu poklesu sadzieb. „Priestor by mohol byť, ale bola by tým dotknutá ziskovosť bánk, čo ako dominantní hráči podľa mňa nedopustia.“
